Môže byť členom poradného výboru (len z titulu toho, že je zamestnanec RSP) osoba, ktorá je zamestnaná v RSP na základe jednej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru?
V zmysle ustanovenia § 2 ods. 9 zákona č. 112/2018 Z. z. o SE ,,zamestnancom na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere“. Pre potreby zákona č. 112/2018 Z. z. o SE v rámci definovania si pojmu pracovný pomer vychádzame z príslušných ustanovení Zákonníka práce. V zmysle ustanovenia § 42 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len ,,Zákonník práce“) ,,pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak Zákonník práce neustanovuje inak.“). V zmysle ustanovení deviatej časti Zákonníka práce, konkrétne ustanovení § 223 a nasl. ,,môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).“ Aj v zmysle Zákonníka práce a v princípe už aj z názvu tohto pracovnoprávneho inštitútu ide o pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa uzatvárajú ojedinele a mimo pracovného pomeru (podmienkou v rámci zákona č. 112/2018 Z. z. o SE je zamestnanec v pracovnom pomere).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že osoba, ktorá je v RSP zamestnaná na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemôže byť členom poradného výboru z titulu svojho zamestnania (ako ,,dohodár“) v RSP.
V prípade, ale ak je napr. obyvateľom obce, kde je sídlo RSP (alebo z iných dôvodov v zmysle ustanovenia § 2 ods. 7 zákona č. 112/2018 Z. z. o SE) tak v tomto prípade členom poradného výboru byť môže.
V zmysle zákona 112/2018 o SE §2 ods. 2 m) sa za zraniteľnú osobu považuje azylant alebo cudzinec, ktorému sa poskytuje doplnková ochrana, neuvádza sa tu osoba, ktorej je poskytnuté dočasné útočisko. Je možné napriek tomu túto osobu považovať za zraniteľnú osobu?
Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu; cudzincom sa na účely poskytovania dočasného útočiska rozumie štátny príslušník tretej krajiny. Na druhej strane Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o azyle nevylučuje, aby osoba, ktorá získala štatút osoby s dočasným útočiskom zároveň požiadala o doplnkovú ochranu v zmysle §13a alebo §13b zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
RSP majú záujem zamestnávať a vytvoriť pracovné miesta pre odídencov z Ukrajiny. Aké podmienky musia spĺňať, aby mohli byť zaradení do integračného pracovného procesu ako zraniteľní ľudia. Je možné ich zamestnávať cez § 53 g (azylant alebo cudzinec, ktorému sa poskytuje doplnková ochrana)?
Čo sa týka kategórie zraniteľných osôb, podľa § 2 ods. 6 pism. m) zákona č. 112/2018 Z.z. o SE do tejto kategórie patria osoby, ktorým bol priznaný azyl a ktorým sa poskytuje doplnková ochrana. Takže áno, RSP môžu zamestnávať Ukrajinských štátnych občanov utekajúcich pred vojnou, ktorým sa poskytuje doplnková ochrana alebo získali azyl na Slovensku. Zamestnávať ich ale musia v pracovných pomerov s najmenej polovičným pracovným úväzkom.
Manželka je konateľkou v chránenej dielni, manžel zriadi r.s.p. nezávisle. Môžu medzi sebou obchodovať?
Na uvedený obchodný vzťah sa bude aplikovať obmedzenie stanovené jednak v §24 ods. 6, v zmysle ktorého RSP nesmie dodávať tovar alebo poskytovať služby závislej osobe (v zmysle §2 písm. n) a o) zákona o dani z príjmu t.j. aj osobe alebo subjektu, ktoré sú ekonomicky či personálne prepojené navzájom blízkymi osobami v riadiacich, či kontrolných orgánov subjektov s ktorými má RSP zákaz obchodovať alebo v nich majú majetkovú, resp. kontrolnú účasť aspoň 25%.
Keďže je manželka konateľkou CHD, tak je zakázané, aby RSP, kde je manžel spoločníkom s majetkovou účasťou spolu obchodovali.
Definovanie FO, ktorá má v príslušnom sociálnom podniku majetkovú účasť, ktorá je jeho závislou osobou alebo ktorá je konečným užívateľom výhod. Možno zahrnúť do tohto legislatívneho vymedzenia aj švagra, švagrinú, ktorí ale nemajú majetkovú účasť v RSP?
V zmysle ustanovenia § 2 písm. n) bod. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov závislou osobou je aj blízka osoba. Blízka osoba je v zmysle ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ,, príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“.
V prípade tejto definície rozoznávame tri kategórie blízkych osôb a to: príbuzných, manželov a iné osoby, ak sú splnené ďalšie podmienky uvedené v ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka.
Týmito podmienkami sú, že 1. tieto osoby sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a 2. ak ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Práve do tejto kategórie môžeme zaradiť aj tzv. zošvagrené osoby. V tomto prípade je potrebné skúmať vyššie uvedené podmienky a na základe toho si určiť či tieto osoby sú alebo nie sú navzájom blízke a teda aj závislé (v tomto prípade hlavne bod 2. t, j. ,,ak ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“).
Počítajú sa do celkového počtu aj zdravotne znevýhodnení pracovníci, ktorí pracujú na polovičný úväzok v rámci náhradného plnenia?
Náhradné plnenie podľa §64 zákona č. 5/2004 Z. z. je vo svojej podstate zrealizovanie obchodu medzi zamestnávateľom, ktorý má povinnosť zamestnávať 3,2% osôb spomedzi svojich zamestnancov osoby so zdravotným postihnutím ale z rôznych dôvodov mu nevyhovuje túto povinnosť plniť, a osobou/subjektom týkajúceho sa dodania tovaru alebo poskytnutia služby s peňažným plnením. Takýmto subjektom môže byť v zmysle §64 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti aj integračný podnik.
Keďže v zmysle §12 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z. z. o SE sa do celkového počtu 30% zraniteľných alebo znevýhodnených osôb spomedzi zamestnancov radia všetci takýto zamestnanci, ktorí sú v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času, a ak ide o znevýhodnené osoby podľa § 2 ods. 5 písm. b), tak aj minimálne v rozsahu štvrtiny ustanoveného týždenného pracovného času, tak odpoveď je ÁNO, zarátavajú sa aj zamestnanci s polovičným úväzkom.
Myslí sa mzda, mzdové náklady v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z. z. ako hrubá mzda alebo ako celková cena práce (tzv. superhrubá mzda)?
Po prijatí zákona č. 494/2022 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „novelizovaný Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE„) dochádza k aktualizácii (doplneniu) ust. § 24 ods. 2 Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE.
V rámci novelizovanej textácie ust. § 24 ods. 2 Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE pribudla časť: „…a peňažné plnenia zo zisku po zdanení, ktoré sa nepovažujú za mzdu, (§ 118 ods. 2 ZP) poskytnuté zamestnancovi, ktorý nemá účasť na základnom imaní.“
V zmysle dôvodovej správy k novelizovanému Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE je zrejmé, že k zmene sa pristúpilo z dôvodov plynúcich z aplikačnej praxe. V praxi pretrvávali nejasnosti týkajúce sa možností použitia zisku po zdanení registrovaným sociálnym podnikom aj na prípadné odmeny, ktoré sa nepovažujú za mzdu vyplácané zamestnancom zo zisku registrovaného sociálneho podniku po zdanení, ktorí nemajú účasť na základnom imaní. Úprava ustanovenia zamedzuje tomu, aby bolo možné cez podiely na zisku vyplatené zamestnancovi s účasťou na základnom imaní obchádzať povinnosť registrovaného sociálneho podniku zakotvenú v §24 ods. 2 zákona.
Podľa ust. § 118 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce: Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Ust. § 24 ods. 1 Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE upravuje 3. podmienky, ktoré je potrebné reflektovať pri určení, či sa budú posudzovať v zmysle celkovej ceny práce (superhrubá mzda) alebo ako hrubá mzda.
1. podmienka:
„Celkové náklady na mzdy a ďalšie peňažné plnenia spojené s pracovnoprávnym vzťahom (ďalej len „mzdové náklady“) a peňažné plnenia zo zisku po zdanení, ktoré sa nepovažujú za mzdu, poskytnuté zamestnancovi, ktorý nemá účasť na základnom imaní, registrovaného sociálneho podniku v kalendárnom roku nesmú presiahnuť súčin päťnásobku mzdových nákladov pri použití minimálnej mzdy a počtu zamestnancov a zároveň súčin trojnásobku mzdových nákladov pri použití priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok a počtu zamestnancov…“
V prípade posudzovania splnenia 1. podmienky je potrebné celkové náklady na mzdy a ďalšie plnenia spojené s pracovnoprávnym vzťahom posudzovať ako superhrubú mzdu, pričom do vzájomného porovnania zahrnúť aj peňažné plnenia zo zisku po zdanení, ktoré sa nepovažujú za mzdu, poskytnuté zamestnancovi, ktorý nemá účasť na základnom imaní.
2. podmienka:
„…pričom suma najvyššej mzdy môže byť najviac päťnásobkom sumy najnižšej mzdy.“
V prípade posudzovania splnenia 2. podmienky sa bude porovnávať hrubá mzda zamestnancov. Pri porovnávaní sumy najvyššej mzdy a sumy najnižšej mzdy sa vychádza z miezd zodpovedajúcich pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas.
3. podmienka:
„Na žiadosť registrovaného sociálneho podniku môže ministerstvo práce povoliť zvýšenie sumy najvyššej mzdy podľa prvej vety na desaťnásobok sumy najnižšej mzdy. Iné náklady ako mzdové náklady registrovaného sociálneho podniku nesmú presahovať obvyklú cenu na trhu; obvyklou cenou na trhu sa rozumie cena bežne používaná v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.“
V prípade posudzovania splnenia 3. podmienky sa bude porovnávať hrubá mzda zamestnancov.
Je potrebné okrem uvedenia r.s.p. v obchodnom registri v rámci kolonky – ,,iné ďalšie právne skutočnosti“ uvádzať označenie r.s.p. aj na pečiatkach podniku (podnik to doteraz neuvádzal, je potrebné po registrácii meniť pečiatky)?
Po prijatí zákona č. 494/2022 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „novelizovaný Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE„) dochádza k aktualizácii ust. § 7 ods. 7 Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE. Novelizované ust. § 7 ods. 10 okrem povinnosti používať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p“ ustanovuje, že označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo inej evidencie, do ktorej zápisom vzniká právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ. Registrovaný sociálny podnik je povinný podať návrh na zápis do troch mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku.
Na základe vyššie uvedeného má registrovaný sociálny podnik povinnosť si označenie registrovaný sociálny podnik (podľa novely už nie skratku!) zapísať do príslušného registra; v prípade obchodných spoločností a družstiev sa tento údaj zapisuje (odporúčame ho zapisovať) do časti ,,iné ďalšie právne skutočností“ (obchodný register).
V prípade subjektov neziskového sektora, ktoré sa zapisujú do registra mimovládnych neziskových organizácií takáto časť: ,,iné ďalšie právne skutočností“ absentuje a z tohto dôvodu je potrebné aby si subjekt zmenil a zapísal označenie registrovaný sociálny podnik cez zmenu názvu (register mimovládnych neziskových organizácií).
V prvom prípade (zápis v obchodnom registri) nebude potrebné meniť pečiatky (nemení sa obchodné meno subjektu) nakoľko subjekt si túto povinnosť (§7 ods. 10 zákona č. 112/2018 Z. z.) môže splniť aj uvádzaním skratky r.s.p. alebo označenia registrovaný sociálny podnik v oficiálnom záhlaví dokumentov, ktoré používa alebo si skratku r.s.p. alebo označenie registrovaný sociálny podnik uvedie na osobitnej pečiatke (dá odtlačok pečiatky r.s.p. k pečiatke s názvom obchodnej spoločnosti) alebo túto informáciu k pečiatke doplní rukou alebo v rámci informácie v texte. V príslušnom registri však bude musieť mať uvedené (zapísané) celé označenie „registrovaný sociálny podnik“.
V prípade subjektov neziskového sektora je potrebné meniť aj pečiatku nakoľko sa doplnením skratky r.s.p. alebo názvu registrovaný sociálny podnik zmenil názov subjektu a je to potrebné vykonať, keďže subjekt musí voči tretím osobám vystupovať s názvom, ktorý má zapísaný v príslušnom registri, v našom prípade v registri mimovládnych neziskových organizácií.
Je v poriadku, keď zamestnávateľ do inzerátu o pracovnom mieste uvedie, že hľadá kolegu s priznaným invalidným dôchodkom? Nediskriminuje takýmto spôsobom potenciálnych zamestnancov, ktorí majú všetky predpoklady na danú pozíciu teda okrem toho, že nie sú invalidní dôchodcovia? V zmysle zákonníka práce je v § 13 definícia, že sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu o. i. nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia. Je totiž evidentné, že v inzeráte je opak takejto diskriminácie, zamestnávateľ skôr vytvára akoby „pozitívnu“ diskrimináciu. O aký zákon je možné sa v tomto prípade oprieť, nakoľko ani tzv. antidiskriminačný zákon sa nezaoberá tzv. „pozitívnou“ diskrimináciou?
Podľa nášho názoru je stanovenie ponuky práce iba pre invalidných zamestnancov vo vzťahu k registrovanému podniku v súlade s cieľom (národného, európskeho, medzinárodného) zákonodarcu a s princípom materiálnej rovnosti na trhu práce. Splnenie zákonnej požiadavky zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím nenapĺňa len literu zákona o sociálnej ekonomiky, no rovnako tak aj zákona o službách zamestnanosti, pričom je zrejme, že takéto rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v registrovanom sociálnom podniku, a tento (potencionálne diskriminačný) dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie, keďže tento cieľ je legitímny a požiadavka je primeraná. Na druhej strane je možné položiť si otázku, či rozsah obmedzenia (iba invalidný dôchodca) nie je možné v ponuke zamestnania nastaviť voľnejšie, a to tak, aby sa tento okruh potenciálnych uchádzačov dotýkal širšieho spektra osôb, napr. vymedzením podľa ust. § 2, ods. 5, písm. a) aj b) Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE. Zároveň je potrebné zohľadniť, aby sa dosiahol cieľ, ktorý je sledovaný RSP.
Tzv. pozitívnou diskrimináciou sa antidiskriminačný zákon zaoberá, a to v ust. § 8 ods. 1 tohto zákona: Diskriminácia nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.
Konkrétne s pozitívnou diskrimináciou vzhľadom na diskriminačný dôvod „zdravotné postihnutie“ sa zaoberá ust. § 8 ods. 5 antidiskriminačného zákona: Diskriminácia z dôvodu zdravotného postihnutia nie je objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení podmienky zdravotnej spôsobilosti na prístup k zamestnaniu alebo podmienky na výkon určitých činností v zamestnaní, ak to vyžaduje povaha tohto zamestnania alebo činnosti.
Rovnako je možné analogicky systém zavedený zákonom č. 112/2018 o sociálnej ekonomike rozširujúcim výkladom zahrnúť pod tzv. dočasné vyrovnávacie opatrenia v zmysle ust. § 8a antidiskriminačného zákona.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 7 zákona č. 112/2018 Z. z. ,,Registrovaný sociálny podnik je pri svojom obchodnom mene alebo názve povinný uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky registrované sociálne podniky bez ohľadu na ich právnu formu a dobu priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku (čiže aj registrované sociálne podniky, ktorým bol priznaný štatútu RSP v roku 2018 a 2019). Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 112/2018 Z.z. ,,Označenie a skratka podľa § 7 ods. 7 sa zapisujú do registra alebo do inej evidencie, do ktorej zápisom vzniká právnická osoba, najskôr od 1. januára 2020.“ Táto povinnosť je splnená zápisom do registra alebo inej evidencie, do ktorej zápisom vzniká právnická osoba. Tento zápis je možné zrealizovať až po 1.1.2020?
Po prijatí zákona č. 494/2022 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „novelizovaný Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE“) dochádza k aktualizácii ust. § 7 ods. 7 Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE. Novelizované ust. § 7 ods. 10 okrem povinnosti používať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p“ ustanovuje, že označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo inej evidencie, do ktorej zápisom vzniká právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ. Registrovaný sociálny podnik je povinný podať návrh na zápis do troch mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku.
Na základe vyššie uvedeného má registrovaný sociálny podnik povinnosť si označenie registrovaný sociálny podnik (podľa novely už nie skratku!) zapísať do príslušného registra; v prípade obchodných spoločností a družstiev sa tento údaj zapisuje (odporúčame ho zapisovať) do časti ,,iné ďalšie právne skutočností“ (obchodný register).
V prípade subjektov neziskového sektora, ktoré sa zapisujú do registra mimovládnych neziskových organizácií takáto časť: ,,iné ďalšie právne skutočností“ absentuje a z tohto dôvodu je potrebné aby si subjekt zmenil a zapísal označenie registrovaný sociálny podnik cez zmenu názvu (register mimovládnych neziskových organizácií).
Pre subjekty, ktoré pôsobia ako RSP pred 1.1.2020 platí povinnosť mať zapísané označenie registrovaný sociálny podnik a táto povinnosť platí aj pre nových žiadateľov, a to do 3 mesiacov odo dňa priznania štatútu RSP.
Príloha č. 3 k Žiadosti o priznanie štatútu registrovanému sociálnemu podniku obsahuje doklad o zriadení sídla, ak ide o právnickú osobu alebo miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu. Čo môžeme považovať za doklad o zriadení sídla alebo doklad o mieste podnikania? Musí byť takýto doklad pri podávaní žiadosti úradne overený?
Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník je sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.
Právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti s úradne osvedčeným podpisom alebo písomný súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti alebo jej časti, ak ide o podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti alebo jej časti počítanej podľa veľkosti ich podielov, s úradne osvedčenými podpismi so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom; to neplatí, ak právo na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania vyplýva z katastra nehnuteľností.
Za doklad tak môžeme považovať kópie kúpnej zmluvy, nájomnej zmluvy alebo výpis listu vlastníctva, každopádne je potrebný súhlas vlastníka (vlastníkov) nehnuteľnosti so zriadením sídla v predmetnej nehnuteľnosti s úradne osvedčeným podpisom. V prípadne nájomnej zmluvy je súčasne potrebné, aby vlastník nehnuteľnosti v znení nájomnej zmluvy alebo osobitným vyhlásením udelil súhlas na zriadenie sídla/miesta podnikania v nehnuteľnosti s úradne osvedčeným podpisom. Tento súhlas/vyhlásenie sa predkladá aj Obchodnému registru SR pri zápise spoločnosti.
Ako sa preukazuje zdravotné postihnutie bez priznanej invalidity a kto ho posudzuje?
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE) v ust. § 2 ods. 5, písm. b), bod 2 uvádza: Znevýhodnenou osobou je fyzická osoba, ktorá je osobou so zdravotným postihnutím, a to:
2. nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému a účinnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať najmenej dva roky (ďalej len „dlhodobé zdravotné postihnutie“); dlhodobé zdravotné postihnutie sa preukazuje lekárskym posudkom podľa § 25a ods. 6 alebo rozhodnutím o nepriznaní invalidného dôchodku, z ktorého vyplýva pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie staršími ako dva roky.
Podľa ust. § 25a Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE: Lekárska posudková činnosť na účely Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE je posúdenie, či fyzická osoba má dlhodobé zdravotné postihnutie. Lekárska posudková činnosť sa vykonáva na žiadosť posudzovanej fyzickej osoby. Výkon lekárskej posudkovej činnosti zabezpečuje úrad práce, pričom lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár úradu práce, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu.
Posudkový lekár:
- posúdi, či posudzovaná fyzická osoba má dlhodobé zdravotné postihnutie na základe zhodnotenia jej zdravotného stavu z výpisu zo zdravotnej dokumentácie od ošetrujúceho lekára,
- vychádza aj z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke posudzovanej fyzickej osoby,
- môže uložiť posudzovanej fyzickej osobe povinnosť predložiť doplňujúce doklady a údaje,
- vypracuje do 30 dní od podania žiadosti o posúdenie dlhodobého zdravotného postihnutia lekársky posudok, a Úrad práce odovzdá lekársky posudok posudzovanej fyzickej osobe.
Ak posudzovaná fyzická osoba nesúhlasí s lekárskym posudkom, môže do piatich pracovných dní od prevzatia lekárskeho posudku požiadať úrad práce o preverenie lekárskeho posudku odborným konzíliom posudkových lekárov. Ústredie práce odovzdá lekársky posudok odborného konzília posudkových lekárov posudzovanej fyzickej osobe. Opätovnú žiadosť o posúdenie dlhodobého zdravotného postihnutia vo vzťahu k tej istej fyzickej osobe a k tej istej pracovnej činnosti je možné podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od vypracovania predchádzajúceho lekárskeho posudku; to neplatí, ak dôjde k zmene zdravotného stavu fyzickej osoby, ktoré môže mať vplyv na posúdenie dlhodobého zdravotného postihnutia.
Preukazovanie je dôležité aj z hľadiska oprávnenosti poskytovania finančných príspevkov pre registrované integračné sociálne podniky zo štátneho rozpočtu ako aj z finančných zdrojov Európskej únie.
Bude postačovať ak bude k Žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku priložený ako doklad o zriadení sídla spoločnosti „Súhlas vlastníka“ nehnuteľnosti?
K žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku je potrebné preukázať vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, ktorej adresa sa má zapísať ako sídlo registrovaného sociálneho podniku. Alternatívne postačuje preukázať iba písomný súhlas vlastníka so zápisom nehnuteľnosti ako sídla registrovaného sociálneho podniku. Právny základ na udelenie súhlasu vlastníka nehnuteľnosti je daný v ustanovení § 2 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka je sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti s úradne osvedčeným podpisom alebo písomný súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti alebo jej časti, ak ide o podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti alebo jej časti počítanej podľa veľkosti ich podielov, s úradne osvedčenými podpismi so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom; to neplatí, ak právo na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania vyplýva z katastra nehnuteľností.
V prípade už existujúcej s. r. o., ktorá funguje na trhu 1 rok a ktorá má záujem prejsť na ISP – ráta sa existencia spoločnosti od jej vzniku alebo od prechodu 100% práv na nového majiteľa?
Zákon č. 112/2018 Z.z. o SE v ustanovení § 2 ods. 10 definuje tzv. nový podnik, ktorým sa rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá ku dňu podania žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku existuje najdlhšie jeden rok alebo ktorá v období jedného roka pred podaním žiadosti o štatút nevykonávala hospodársku činnosť viac ako dva po sebe nasledujúce mesiace.
Podľa ustanovenia § 62 prvej vety zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Založenie spoločnosti je materiálnou podmienkou vzniku obchodnej spoločnosti. Samotné založenie spoločnosti je nerozlučne späté s hmotnoprávnym zakladateľským právnym aktom, ktorým je spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, resp. zakladateľská listina.
Z uvedeného dôvodu sa počíta existencia spoločnosti od momentu jej vzniku, t.j. moment zápisu do obchodného registra, pričom na existenciu spoločnosti nemá vplyv personálna zmena v osobe spoločníka.
Môže sa registrovaný sociálny podnik uchádzať o 2% daní? Môže registrovaný sociálny podnik prijímať dary?
Poukazovanie podielu zaplatenej dane podľa ustanovenia § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je určené len pre verejnoprávne neziskové organizácie, a teda prijímateľom nemôžu byť fyzické osoby, podnikateľské subjekty, rozpočtové a príspevkové organizácie, cirkev a záujmové združenia. Prijímateľom môže byť iba verejnoprávna nezisková organizácia zapísaná v zozname prijímateľov, ktorý každoročne zverejňuje Notárska komora Slovenskej republiky do 15. januára kalendárneho roka.
Sociálny podnik nemusí pokryť svoje režijné náklady výhradne z vlastnej hospodárskej činnosti. Pre prevádzkovanie svojej hospodárskej činnosti môže využívať finančné zdroje pochádzajúce z darov, grantov, príspevkov či dotácií. Hospodárska udržateľnosť sociálneho podniku tak môže byť postavená na viaczdrojovom financovaní.
Sociálny podnik musí dbať o svoju ekonomickú udržateľnosť, no nemusí ju dosahovať plne prostredníctvom trhových zdrojov príjmu. Hospodárska činnosť by mala mať adekvátny trhový výnos, aby bol sociálny podnikateľ schopný pokryť náklady podniku súvisiace s dosahovaním pozitívneho sociálneho vplyvu. Ak to nie je možné, a sociálny podnikateľ nevie pokryť všetky svoje náklady z trhových zdrojov príjmu, môže sa obrátiť k získavaniu filantropických (nenávratných) zdrojov príjmu (dary, granty, príspevky, dotácie, daňová asignácia), a tieto uplatniť na dofinancovanie svojich nákladov.
Platí, že počas trvania mimoriadnej situácie nemusí poradný výbor zasadať až do 3 mesiacov od skončenia situácie?
V zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 zákona č. 112/2018 Z. z. o SE ,,ak zasadnutie poradného výboru (PV) podľa § 9 ods. 9 pripadne na čas trvania krízovej situácie, považuje sa povinnosť podľa § 9 ods. 9 za splnenú, ak poradný výbor zasadne najneskôr do troch mesiacov odo dňa skončenia krízovej situácie“. Čiže počas trvania mimoriadnej situácie sa povinnosť zasadnutia PV považuje za splnenú, ak PV zasadne do troch mesiacov od skončenia tejto mimoriadnej situácie.
V prípade poradného výboru môžu byť členmi volebnej komisie len zamestnanci RSP a môžu členovia volebnej komisie voliť ?
V prípade, ak si v rámci volieb do poradného výboru do volebnej komisie zvolíte len zamestnancov RSP, tak je to v poriadku.
V rámci konkrétnych volieb je však potrebné, aby mali možnosť voľby aj iné osoby ako zamestnanci RSP – to sa zabezpečí zverejnením oznámenia a tým, že možnosť kandidatúry za člena poradného výboru budú mať aj iné osoby ako zamestnanci a rovnako aj právo voliť budú mať aj iné osoby ako zamestnanci RSP. Členovia volebnej komisie môžu voliť a zároveň aj byť volený, ak spadajú do kategórie priamo zainteresovaných osôb.
RSP, ktorý využíva 51 % zo zisku na dosahovanie hlavného cieľa, chce odoberať tovary alebo služby od právnickej osoby, ktorá nie je RSP a ktorá je jej závislou osobou
Uvedená problematika je upravená v §24 ods. 6 zákona č. 112/2018 Z. z. o SE. V zásade platí, že registrovaný sociálny podnik (ktorý nevyužíva svoj zisk na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu vo výške 100%) nemôže odoberať tovar alebo služby od závislej osoby (napr. blízka osoba – otec, mama, deti, súrodenci, manžel/ka, prarodičia, druh, družka, ďalej je ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku) , ktorá je právnickou osobou (s.r.o, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, akciová spoločnosť a pod.).
Pri právnických osobách sa posudzuje najmä ekonomická alebo personálna prepojenosť s RSP. Ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením sa rozumie účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel. V prípade, že RSP používa celý dosiahnutý zisk vo výške 100% na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, tak tieto obmedzenia neplatia.
Chránená dielňa si môže uplatniť kompenzačné príspevky ešte tri roky na zamestnanca so zdravotným znevýhodneným po dosiahnutí dôchodkového veku. Ako je to pri sociálnom podniku v rámci dosiahnutia dôchodkového veku osoby so zdravotným postihnutím?
Podľa ust. § 2 ods. 5 písm. a) Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE je znevýhodnenou osobou taká fyzická osoba, ktorá nie je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku.
Rovnaký princíp by sa mal teda uplatniť aj pri SP, t.j. osoba so zdravotným postihnutím po dovŕšení dôchodkového veku a po odmietnutí starobného dôchodku sa bude stále považovať za znevýhodnenú osobu a bude možné vyplatenie kompenzačných príspevkov bez časového obmedzenia.
Pre účely integračného podniku a merania pozitívneho sociálneho vplyvu sa za znevýhodnenú osobu považuje aj zamestnanec, ktorý bol uznaný za invalidného v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku, a to počas dvoch rokov odo dňa začatia poberania starobného dôchodku.
Čo v prípade, ak členom poradného výboru sú dvaja znevýhodnení zamestnanci sociálneho podniku, ktorí sú však závislou osobou (manžel a dcéra konateľky)?
Poradný výbor sa povinné skladá len zo zainteresovaných osôb, pričom väčšinu členov poradného výboru musia tvoriť priamo zainteresované osoby. Okruh zainteresovaných osôb je vyšpecifikovaný v ustanovení § 2 ods. 7, písm. a) a b) zákona č. 112/2018 Z. z.:
Zainteresovanou osobou na účely Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE je
a) priamo zainteresovaná osoba, ktorou je
1. zamestnanec príslušného sociálneho podniku,
2. spotrebiteľ tovaru alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje príslušný sociálny podnik,
3. obyvateľ obce, v ktorej je umiestnená prevádzka príslušného sociálneho podniku,
4. fyzická osoba, ktorá pre príslušný sociálny podnik v predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich mesiacoch vykonala dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 150 hodín,
b) nepriamo zainteresovaná osoba, ktorou je
1. člen, zamestnanec, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu občianskeho združenia, nadácie,neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby (ďalej len „nezisková organizácia“), neinvestičného fondu, alebo účelového zariadenia cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s právnou subjektivitou (ďalej len „účelové zariadenie cirkvi“),
2. člen, zamestnanec, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu iného sociálneho podniku alebo fyzická osoba, ktorá má majetkovú účasť v inom sociálnom podniku,
3. fyzická osoba, ktorá prispieva najmenej 1 % zo svojich zdaňovaných príjmov po zdanení na činnosť občianskeho združenia, nadácie, neziskovej organizácie, neinvestičného fondu, účelového zariadenia cirkvi alebo sociálneho podniku alebo ktorá vykonáva pre nich dobrovoľnícku činnosť; prispievaním nie je použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely podľa osobitného predpisu,
4. člen akademickej obce vysokej školy alebo fyzická osoba z odbornej verejnosti, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosť, výskumno-pedagogickú činnosť alebo výskumnú činnosť v oblasti sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov alebo dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu sociálnym podnikom.
Iné osoby okrem tých, ktoré sú vymenované v príslušnom ustanovení, nemôžu byť členmi poradného výboru.
Členom poradného výboru podľa ust. § 2 ods. 8, písm. a) a b) Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE nesmie byť zainteresovanou osobou štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu príslušného sociálneho podniku a rovnako ani fyzická osoba, ktorá je závislou osobou príslušného sociálneho podniku, štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu príslušného sociálneho podniku alebo ktorá je konečným užívateľom výhod príslušného sociálneho podniku.
V zmysle ustanovenia § 2 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je závislou osobou: blízka osoba, ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt a osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku.
V zmysle sut. § 116 a 117 Občianskeho zákonníka je blízkou osobou príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
V zmysle vyššie uvedeného manžel a dcéra konateľky nemôžu byť členom poradného výboru.
Získaním štatútu RSP (pre CHD/živnostníka) vzniká povinnosť viesť podvojné účtovníctvo. Je možná takáto zmena v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. priebehu roka po získaní štatútu RSP ?
V zmysle § 9 ods. 3 zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve je prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy. Podľa ust. § 14 ods. 1 Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE: Registrovaný sociálny podnik je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva podľa osobitného predpisu 44) najneskôr od účtovného obdobia bezprostredne nasledujúcom po účtovnom období, v ktorom mu bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.
Akým dokumentom sa myslí tzv. ,,iný dokument“ pre fyzickú osobu podnikateľa, ako má vyzerať forma, resp. aký je názov dokumentu?
Podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE) a ust. § 2 ods. 13, písm. f) Zákona č. 112/2018 Z. z. o SE sa už pojem iný dokument nepoužíva.
Základným dokumentom na účely Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa a účelové zariadenie cirkvi, je čestné vyhlásenie, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE.
Podľa ust. § 6 ods. 1, písm. b) Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE sú náležitosti čestného vyhlásenia FO – podnikateľa nasledovné:
základný dokument(čestné vyhlásenie), obsahuje
1. opis hlavného cieľa žiadateľa podľa § 5 ods. 1 písm. b),
2. spôsob merania pozitívneho sociálneho vplyvu,
3. predmet hospodárskej činnosti,
4. opis, akým spôsobom tovary alebo služby, ktoré žiadateľ vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo spôsob ich výroby alebo poskytovania prispievajú k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu,
5. určenie percentuálnej časti zisku po zdanení, ktorú sa žiadateľ zaväzuje použiť na dosiahnutie hlavného cieľa podľa § 5
ods. 1 písm. b) a určenie postupov a pravidiel rozdeľovania zvyšnej časti zisku, ktoré nenarušia hlavný cieľ,
6. záväzok zapájania zainteresovaných osôb prostredníctvom poradného výboru podľa § 9 alebo uplatňovaním demokratickej správy podľa § 10,
V prípade subjektov podľa § 2 ods. 13 písm. f) (FO – podnikateľ) sa za základný dokument na účely zákona č. 112/2018 Z. z. považuje čestné vyhlásenie, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 6 ods. 1 písm. b). V prípade fyzickej osoby – podnikateľa a účelového zariadenia cirkvi žiaden právny predpis neupravuje konkrétnu formu a ani názov základného dokumentu, ktorým sa tieto subjekty zriaďujú, resp. v ktorom by mali mať upravené obligatórne náležitosti kladené na základný dokument v zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 112/2018 Z. z. o SE, ktoré zákon vyžaduje pre priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku.
Započítavajú sa do celkového počtu zamestnancov (pre splnenie podmienky 30% ZnO a ZrO) aj zamestnanci zamestnaní na dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej činnosti?
V zmysle ustanovenia § 2 ods. 9 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako zákon č. 112/2018 Z. z. o SE) ,,zamestnancom na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere“.
Pre potreby zákona č. 112/2018 Z. z. v rámci definovania si pojmu pracovný pomer vychádzame z príslušných ustanovení Zákonníka práce. V zmysle ustanovenia § 42 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len ,,Zákonník práce“) ,,pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak Zákonník práce neustanovuje inak.“ V zmysle ustanovení deviatej časti Zákonníka práce, konkrétne ustanovení § 223 a nasl. ,,môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).„
Aj v zmysle Zákonníka práca a v princípe už aj z názvu tohto pracovnoprávneho inštitútu ide o pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa uzatvárajú ojedinele a mimo pracovného pomeru (podmienkou v rámci ,,nášho zákona“ je zamestnanec v pracovnom pomere). Z vyššieho uvedeného teda vyplýva, že osoby, ktoré sú zamestnané u zamestnávateľa na základe týchto dohôd sa do celkového počtu zamestnancov započítavať nebudú nakoľko ide o pracovnoprávne vzťahy mimo pracovného pomeru.
Pracovnoprávne vzťahy vznikajúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru patria popri pracovnom pomere medzi základné pracovnoprávne vzťahy, v rámci ktorých sa vykonáva určitá pracovná činnosť alebo práca za odmenu. V porovnaní s pracovným pomerom nejde o hlavné, ale len o doplnkové, čiže atypické formy participácie na výkone závislej práce. Platí, že zamestnávatelia môžu len výnimočne na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárať s fyzickými osobami aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Musí pritom ísť o prácu, ktorej výkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa teda uzatvárajú v prípadoch, keď ide o činnosť spravidla malého rozsahu alebo o ojedinelé pracovné úkony, ktorých priebežná kontrola a riadenie by predstavovali pre zamestnávateľa neúmernú administratívnu záťaž. ZP nevymedzuje kritériá výnimočnosti, to však neznamená, že zamestnávateľ ich nemôže používať pravidelne, štandardne. Faktory na posúdenie výnimočnosti sú vo väzbe na počet zamestnancov (určitý podiel zamestnancov), vo väzbe na charakter činnosti (hlavná, podporná či doplnková, prevažujúci predmet a pod.), k trvaniu takejto činnosti (krátkodobá, dlhodobá, trvalá) a dodatočným kritériom za istých okolností môže byť aj kritérium predvídateľnosti takejto činnosti (plánovaná potreba, náhla potreba), popr. aj kritérium účelnosti a hospodárnosti (podstatou hospodárnosti však nie je napr. šetriť na dovolenke, stravovaní zamestnancov, ale napr. skutočnosť, že ide o výkon práce na tri dni v malom rozsahu a nie je hospodárne plniť všetky povinnosti z pracovného pomeru). Podľa Judikátu R 22/1980 sa pri posudzovaní, či ide o dohodu alebo pracovný pomer má vychádzať nielen z písomnej dohody, ale aj z obsahu.
Podľa ust. § 12 ods. 2 Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE: Pozitívny sociálny vplyv podľa odseku 1 sa meria percentom zamestnaných znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb, pričom pozitívny sociálny vplyv sa považuje za dosiahnutý, ak integračný podnik zamestnáva najmenej 30 % znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov alebo najmenej 30 % zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov alebo najmenej 30 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času, a ak ide o znevýhodnené osoby podľa § 2 ods. 5 písm. b), najmenej v rozsahu štvrtiny ustanoveného týždenného pracovného času. Na účely dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu sa ako znevýhodnená osoba alebo zraniteľná osoba započítava tá istá fyzická osoba najviac v dvoch registrovaných sociálnych podnikoch.
Na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu sa požaduje, aby integračný podnik zamestnával najmenej
– 30 % znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov alebo
– 30 % zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov alebo
– 30 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov.
Na účel dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu sa ako zraniteľná osoba alebo znevýhodnená osoba započítava tá istá fyzická osoba len v dvoch integračných registrovaných sociálnych podnikoch.
Akým spôsobom má byť stanovený a následne meraný pozitívny sociálny vplyv sociálneho podniku?
Uvedenie spôsobu merania pozitívneho sociálneho vplyvu ako obligatórnej náležitosti základného dokumentu žiadateľa o štatút registrovaného sociálneho podniku je závislé od zamerania činnosti, ktorú bude žiadateľ vykonávať. Spôsob merania pozitívneho sociálneho vplyvu je rozdielny v prípade integračného podniku, sociálneho podniku bývania a všeobecného registrovaného sociálneho podniku.
V prípade integračného sociálneho podniku sa podľa ustanovenia 12 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z.z. o SE pozitívny sociálny vplyv meria percentom zamestnaných znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb, pričom pozitívny sociálny vplyv sa považuje za dosiahnutý, ak integračný podnik zamestnáva najmenej 30 % znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov alebo najmenej 30 % zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov alebo najmenej 30 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času, a ak ide o znevýhodnené osoby podľa § 2 ods. 5 písm. b), najmenej v rozsahu štvrtiny ustanoveného týždenného pracovného času. Na účely dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu sa ako znevýhodnená osoba alebo zraniteľná osoba započítava tá istá fyzická osoba najviac v dvoch registrovaných sociálnych podnikoch.
V prípade sociálneho podniku bývania sa podľa ustanovenia 13 ods. 1 zákona č. 112/2018 Z.z. o SE pozitívny sociálny vplyv meria počtom bytov vo výstavbe alebo v prestavbe, počtom obstaraných bytov alebo percentom prenajímaných bytov.
V prípade všeobecného registrovaného sociálneho podniku je stanovenie spôsobu merania pozitívneho sociálneho vplyvu výlučne na žiadateľovi. Žiadateľ uvádza spôsob merania pozitívneho sociálneho vplyvu pri každej spoločensky prospešnej službe, ktorú poskytuje alebo plánuje poskytovať. Odporúčame uviesť percentá, čísla, zlomky a pod (v zmysle kvantitatívnych údajov). Žiadateľ po uvedení kvantitatívnych údajov môže uviesť aj kvalitatívne údaje v zmysle plánovaného dopadu do reality. Žiadateľ uvedie aj akým spôsobom sa pozitívny sociálny vplyv považuje za dosiahnutý (číslom, percentom alebo iným číselným údajom).
Je možná kombinácia druhov sociálnych podnikov (SP) – iný a zároveň integračný, iný a zároveň podnik bývania, integračný a zároveň podnik bývania? Ak áno: Keď sa chce podnik registrovať ako kombinovaný SP podáva dve žiadosti (napr. jedna na iný a druhá na integračný) alebo len jednu žiadosť pre oba druhy SP? Ak dve žiadosti tak aj prílohy 2x?
Podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o SE môže byť registrovaný sociálny podnik z hľadiska zamerania činnosti integračným podnikom, sociálnym podnikom bývania, všeobecným registrovaným sociálnym podnikom. V zmysle podmienok priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 112/2018 Z. z. o SE je prípustná kombinácia sociálnych podnikov z hľadiska zamerania činnosti jedného subjektu.
V písomnej žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku je možné označiť viac ako jednu možnosť a teda kombináciu sociálnych podnikov. V uvedenom prípade je postačujúce, ak žiadateľ podá jednu písomnú žiadosť spolu s prílohami, pričom v základnom dokumente popíše spôsob splnenia podmienok pre jeden, oba, resp. všetky tri druhy zamerania činnosti sociálneho podniku s ich pozitívnymi sociálnymi vplyvmi, ako aj spôsobmi merania týchto vplyvov.
Môže sa subjekt s IČO – napr. urbariát, pretransformovať na RSP, keďže v zmysle zákona nie je špecifikovaný ako jeden z možných typov subjektov?
Aktivity, ktoré patria do sociálnej ekonomiky, môže vykonávať akýkoľvek subjekt bez ohľadu na svoju právnu formu, účel či primárne ciele svojej činnosti. Môže ísť o neziskové organizácie vrátane príspevkových a rozpočtových organizácií (pri zachovaní kritéria nezávislosti od štátnych orgánov), rovnako ako o obchodné spoločnosti, obce, VÚC, samostatne zárobkovo činné osoby a iné. Z hľadiska právnej formy to môžu byť občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, neinvestičný fond, organizácia s medzinárodným prvkom, príspevková organizácia, rozpočtové organizácie, obec, združenie právnických osôb, obchodné spoločnosti, SZČO a iné.
Podstatou aktivity sociálnej ekonomiky je fakt, že primárne (ako svoj hlavný cieľ) sleduje, resp. realizuje pozitívny sociálny vplyv. Aktivitu sociálnej ekonomiky tak môže viesť i komerčná firma napr. spôsobom realizácie stratégií svojej spoločenskej zodpovednosti, v rámci ktorých sa prostredníctvom svojich zamestnancov zúčastňuje (dobročinných) spoločensky prospešných aktivít v oblastiach ako sú ochrana zdravia, životného prostredia, podpora vzdelávania, pomoc sociálne vylúčeným a zraniteľným a pod. Do sociálnej ekonomiky tak majú svojimi aktivitami presah i subjekty, ktoré primárne sledujú iné ciele ako sú ciele dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu.
Z uvedeného dôvodu nie je vylúčené, aby urbariát, resp. pozemkové spoločenstvo za splnenia vyššie uvedeného bol považovaný za subjekt sociálnej ekonomiky.
Je možný súbeh funkcií štatutár/ka obce a konateľ/ka obchodnej spoločnosti s.r.o. (Registrovaný sociálny podnik)?
Súbeh funkcie štatutára obce a konateľa obchodnej spoločnosti s.r.o. (registrovaného sociálneho podniku) neodporuje právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t.j. obec je oprávnená založiť obchodnú spoločnosť a oprávnením obecného zastupiteľstva je schváliť zástupcu obce, ktorý bude členom štatutárneho orgánu tejto obchodnej spoločnosti.
Súbeh týchto funkcií neodporuje ani ústavnému zákonu č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Starosta teda aj ako verejný funkcionár môže byť v zmysle uvedeného ústavného zákona štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu i takej právnej formy registrovaného sociálneho podniku akou je komunálna spoločnosť s ručením obmedzeným.
Ak obec zadá stavebnú zákazku svojmu registrovanému sociálnemu podniku, prechádza na neho povinnosť všetky materiály verejne obstarávať?
Podľa informácií, ktorými disponujeme, tak RSP zriadené obcou spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a sú v takom prípade verejnými obstarávateľmi podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní a vzťahuje sa na nich povinnosť aplikovať pri zadávaní zákaziek zákon o verejnom obstarávaní.
Obec pri splnení podmienok uvedených v § 1 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní zadá zákazku svojmu registrovanému sociálnemu podniku v režime in-house zákazky na uskutočnenie stavebných prác. Registrovaný sociálny podnik na zabezpečenie zákazky musí nakúpiť materiály na uskutočnenie stavebných prác. Registrovaný sociálny podnik ako verejný obstarávateľ musí zhodnotiť, či je pre neho výhodnejšie, efektívnejšie a hospodárnejšie uzavrieť rámcovú dohodu alebo bude obstarávať materiál / tovar súvisiaci so stavebnými prácami jednotlivo pre separátne zákazky. V závislosti od tohto rozhodnutia následne pristúpi k určeniu predpokladanej hodnoty zákazky. V tomto prípade pri výške PHZ na tovary (materiály potrebné na stavebné práce) zohľadňuje plán verejného obstarávania, počet a charakter zákaziek, ktoré má v pláne zrealizovať ako aj samotnú cenu a podľa jej výšky určí postup verejného obstarávania v závislosti od finančných limitov.
Ako má postupovať obec ako zriaďovateľ registrovaného sociálneho podniku pri zadávaní zákazky svojmu registrovanému sociálnemu podniku?
- 1. Prvá možnosť, ktorá prichádza do úvahy je aplikácia tzv. „in house“ výnimky podľa ust. § 1 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. V tomto prípade môže verejný obstarávateľ zadať zákazku bez vykonania verejného obstarávania ním zriadenej právnickej osobe v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v ust. § 1 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.
Znenie § 1 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní
Tento zákon sa nevzťahuje na civilnú zákazku alebo koncesiu zadávanú verejným obstarávateľom právnickej osobe, ktorá spĺňa tieto požiadavky:
- verejný obstarávateľ vykonáva nad právnickou osobou kontrolu obdobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami,
- viac ako 80% činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom
- v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu.
Verejný obstarávateľ by mal preukázať hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov a zrealizovať prieskum trhu. Aktuálna cenová ponuka registrovaného sociálneho podniku, v prospech ktorého má byť zadaná zákazka v režime výnimky, sa porovná s cenovými ponukami minimálne ďalších 2 hospodárskych subjektov. Tieto hospodárske subjekty musia byť oprávnené dodávať tovar, poskytovať služby alebo realizovať stavebné práce, ktoré tvoria predmet zákazky. V prípade, ak ponuka registrovaného sociálneho podniku, v prospech ktorého má byť zadaná zákazka, bola vyhodnotená ako najnižšia a pri kumulatívnom splnení podmienok uvedených v § 1 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, registrovaný sociálny podnik sa stane úspešným uchádzačom a dodávateľom predmetu zákazky. Podmienky podľa § 1 ods. 4 písm. a) až c) musia byť splnené počas celého trvania realizácie predmetnej zákazky, t. j. je splnený predpoklad kontroly nad obecným registrovaným sociálnym podnikom, rozsah činností, ktorými je obecný sociálny podnik poverovaný a predpoklad neúčasti súkromného kapitálu.
- 2. Druhá možnosť, ktorú má verejný obstarávateľ je aplikácia výnimky podľa ust. § 1 ods. 12 písm. v) bod 1 pokiaľ ide tovar a služby v spojitosti s výnimkou podľa ust. § 1 ods. 13 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, ak ide o zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác pre verejného obstarávateľa, ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik.
Verejný obstarávateľ by mal preukázať hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov a zrealizovať prieskum trhu. Aktuálna cenová ponuka sociálneho podniku, v prospech ktorého má byť zadaná zákazka v režime výnimky, sa porovná s cenovými ponukami minimálne ďalších dvoch hospodárskych subjektov. Tieto hospodárske subjekty musia byť oprávnené dodávať tovar, poskytovať služby alebo realizovať stavebné práce, ktoré tvoria predmet zákazky.
V prípade, ak ponuka registrovaného sociálneho podniku, v prospech ktorého má byť zadaná zákazka, bola vyhodnotená ako najnižšia, sociálny podnik sa stane úspešným uchádzačom a dodávateľom predmetu zákazky.
- 3. Tretia možnosť, ktorú má verejný obstarávateľ, je vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre registrované sociálne podniky, chránené dielne, chránené pracoviská. V tomto prípade nejde o použitie výnimky, v prípade vyhradenia účasti práva vo verejnom obstarávaní sa „otvorí“ súťaž / verejné obstarávanie len pre vybrané subjekty, čím sa im uľahčí prístup ku verejným zákazkám. Vyhradenie práva účasti vo verejnom obstarávaní je možné pre nadlimitné zákazky podľa § 36a zákona o verejnom obstarávaní, pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu podľa § 108 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
- Nadlimitné zákazky
- Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len preregistrované integračné sociálne podniky[1], chránené dielne, chránené pracoviská. V takom prípade sa verejného obstarávania môžu zúčastniť len subjekty, ktoré majú štatút registrovaného sociálneho podniku (podľa druhu: integračný sociálny podnik), chránenej dielne, chráneného pracoviska, t. j. iné subjekty sa nemôžu zapojiť do verejného obstarávania.
Znenie § 36a zákona o verejnom obstarávaní
(1) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre registrované integračné sociálne podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo môžu vyhradiť realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že aspoň 30 % zamestnancov registrovaných integračných sociálnych podnikov, zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo zamestnancov programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.
Podlimitné zákazky
(1) Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre registrované sociálne podniky[2], chránené dielne, chránené pracoviská. V takom prípade sa verejného obstarávania môžu zúčastniť len subjekty, ktoré majú štatút registrovaného sociálneho podniku, chránenej dielne, chráneného pracoviska, t. j. iné subjekty sa nemôžu zapojiť
do verejného obstarávania. Ak sa uplatňuje výhrada práva účasti vo verejnom obstarávaní, uvedie sa to vo Výzve na predkladanie ponúk, v ktorej je funkcionalita na uvedenie informácie o vyhradenej zákazke.
Znenie § 108 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní
(2) Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre
- registrovaný sociálny podnik,
- fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo
- pre chránené dielne alebo pre realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest, ak aspoň 30 % zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach, alebo v rámci programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.
Zákazky s nízkou hodnotou
Výhrada práva účasti vo verejnom obstarávaní sa môže uplatniť aj pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou (§ 117 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní).
Verejný obstarávateľ, ak nemá zámer alebo nemôže použiť výnimky podľa § 1 ods. 12 písm. v) a podľa § 13 zákona o verejnom obstarávaní, môže pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou (pri prieskume trhu) uplatniť právo účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 108 ods. 2. Túto skutočnosť uvedie vo Výzve na predkladanie ponúk.
V prípade vyhradených zákaziek musia byť vytvorené podmienky na hospodársku súťaž. Z uvedeného vyplýva, že pred vyhlásením verejného obstarávania verejný obstarávateľ preskúma, či sa na trhu nachádzajú minimálne tri registrované sociálne podniky, chránené dielne alebo chránené pracoviská, ktoré sú oprávnené dodávať, poskytovať alebo uskutočňovať požadovaný predmet plnenia. Iba v prípade, ak na trhu pôsobia viaceré hospodárske subjekty s postavením registrovaného sociálneho podniku, chránenej dielne alebo chráneného pracoviska ponúkajúce požadovaný predmet plnenia, sú vytvorené podmienky na hospodársku súťaž.
[1] Integračný sociálny podnik je verejnoprospešný podnik, ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb podľa § 12 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[2] Podľa § 5 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Sociálny podnik je s. r. o. so 100 % účasťou samosprávneho kraja, kde kontrolným orgánom je dozorná rada zložená výlučne z poslancov zastupiteľstva VÚC. 1. Vzťahuje sa zákon o VO na zákazky, ktoré zadá samosprávny kraj ako verejný obstarávateľ sociálnemu podniku bez štatútu? 2. V akom postavení ku samosprávnemu kraju ako zriaďovateľovi a verejnému obstarávateľovi sa sociálny podnik nachádza (najmä z pohľadu, že 100 % vlastníkom sociálneho podniku je samosprávny kraj)?
Ak právnická osoba, napr. sociálny, podnik spĺňa podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. d) zákona o VO je verejným obstarávateľom. Z niektorých judikátov Európskeho súdneho dvora vyplýva, že určité formy spolupráce medzi verejnými obstarávateľmi sa nemusia automaticky pokladať za zákazky podliehajúce režimu zákona o VO.
Zákon o VO obsahuje úpravu in-house zákaziek, a to v ustanovení § 1 ods. 4 až9 zákona o VO – tzv. vnútorné obstarávanie.
Pri zadávaní in-house zákaziek ide o postup, keď verejný obstarávateľ zadáva zákazku svojej kontrolovanej právnickej osobe, avšak platí to aj v opačnom prevedení, nakoľko v zmysle ustanovenia §1 ods. 7 zákona o VO kontrolovaná právnická osoba, ktorá je verejným obstarávateľom, môže režimom vnútorného obstarávania (in-house) zadať zákazku svojmu kontrolujúcemu verejnému obstarávateľovi alebo inej právnickej osobe kontrolovanej tým istým verejným obstarávateľom. Platí pravidlo, že v právnickej osobe, ktorej sa zadáva zákazka, nesmie byť účasť súkromného kapitálu.
Verejný obstarávateľ môže zadať in-house zákazku kontrolovanej právnickej osobe len
na vykonávanie tých činností týkajúcich sa dodania tovaru, uskutočnenia stavebných prác alebo poskytnutia služieb, ktoré je kontrolovaná právnická osoba oprávnená vykonávať (napr. na základe výpisu z Obchodného registra).
Na základe uvedenej zákonnej úpravy môžeme konštatovať, že ak sa na registrovaný sociálny podnik alebo na sociálny podnik bez štatútu vzťahuje ustanovenie § 1 ods. 4 a ods. 6 zákona o VO[1], v ktorom má 100 % účasť samosprávny kraj vykonávajúci kontrolu nad týmto podnikom podobnú ako nad vlastnými organizačnými zložkami a viac ako 80 % činností sociálny podnik vykonáva pre samosprávny kraj, pri zadávaní zákaziek môže samosprávny kraj zadávať zákazky tomuto sociálnemu podniku bez aplikácie zákona o VO.
Pojem „registrovaný sociálny podnik“ je rozhodujúci v prípade použitia výnimiek podľa § 1 ods. 12 písm. v) a ods. 13 zo zákona o VO a pri vyhradení práva účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 36a a podľa § 108 ods. 2 zákona o VO. Pri vnútornom obstarávaní je rozhodujúce, či ide o kontrolovanú právnickú osobu podľa § 1 ods. 4 a ods. 6 zákona o VO.
[1] (4) Zákon o VO sa nevzťahuje na civilnú zákazku alebo koncesiu zadávanú verejným obstarávateľom právnickej osobe, ktorá spĺňa tieto požiadavky:
a) verejný obstarávateľ vykonáva nad právnickou osobou kontrolu obdobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami,
b) viac ako 80% činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom a
c) v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu.
(6) Verejný obstarávateľ sa považuje za osobu vykonávajúcu kontrolu nad právnickou osobou obdobnú tej, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami podľa odseku 4 písm. a) a odseku 5 písm. a), ak má rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Kontrolu podľa prvej vety môže vykonávať aj iná právnická osoba, ktorú rovnakým spôsobom kontroluje verejný obstarávateľ.
Ak sú dva registrované sociálne podniky v okrese s rovnakým predmetom činnosti, môže verejný obstarávateľ zákazku s nízkou hodnotou, alebo podlimitnú zákazku zadať priamym zadaním ktorémukoľvek registrovanému sociálnemu podniku, ktorý si vyberie?
Verejný obstarávateľ pri zadávaní podlimitnej zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb (§ 1 ods. 12 písm. v) a pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou (§ 1 ods. 13), ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác, ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, neuplatňuje zákon o VO. Pri zadávaní týchto zákaziek by mal verejný obstarávateľ preukázať hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov na zabezpečenie zákazky. Na tento účel by mal mať verejný obstarávateľ spracované pravidlá, napr. vo forme internej smernice a postupovať podľa nich. Verejný obstarávateľ môže na preukázanie hospodárnosti zrealizovať prieskum trhu (cenovú ponuku registrovaného sociálneho podniku v prospech, ktorého plánuje zadať zákazku v režime výnimky, porovná s cenovými ponukami minimálne ďalších dvoch hospodárskych subjektov) a na základe výsledku prieskumu trhu zadať zákazku. V prípade, ak cenová ponuka vybraného registrovaného sociálneho podniku je najnižšia, tak verejný obstarávateľ môže zadať zákazku vybranému registrovanému sociálnemu podniku.
Obec zadá registrovanému sociálnemu podniku zákazku na stavbu bytových jednotiek, ale registrovaný sociálny podnik nedokáže zabezpečiť všetky stavebné práce (strecha). Môže registrovaný sociálny podnik na tieto činnosti osloviť subdodávateľsky iný hospodársky subjekt? Alebo má starosta rozdeliť zákazku a časť zákazky zadať priamym zadaním a časť ísť cez VO?
Odpoveď: rozdelenie zákazky, rozdelenie zákazky na samostatné časti, vnútorné obstarávanie:
- ak predmet zákazky z vecného, časového a miestneho hľadiska spolu súvisí a uvažovaná stavba a jej jednotlivé stavebné objekty spĺňajú ekonomickú alebo technickú funkciu, tak sa zákazka zadáva ako celok jedným verejným obstarávaním, čo nevylučuje zákonom povolené rozdelenie zákazky na samostatné časti podľa § 28 zákona o VO. V prípravnej fáze verejného obstarávania je potrebné plánovať zadávanie zákazky tak, aby pri vyhlásení verejného obstarávania nedošlo k nepovolenému rozdeleniu zákazky. Podľa § 6 ods. 16 zákona o VO zákazku nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa zákona o VO, a tak sa vyhnúť pravidlám a postupom VO,
- pre uvedenú modelovú situáciu prichádza do úvahy rozdelenie podlimitnej zákazky na časti v zmysle § 28, z ktorej jedna časť zákazky bude vyhradená pre registrované sociálne podniky a druhá časť nebude vyhradenou zákazkou a bude sa aplikovať súťažný postup podľa zákona o VO. Ako príklad uvedený v Metodickom usmernení 6150-5000/2020 ÚVO uvádzame zákazku s predpokladanou hodnotou 500 000,00 EUR ktorá bude rozdelená na dve časti. Prvá časť zákazky s predpokladanou hodnotou 400 000,00 EUR, ktorej sa bude môcť zúčastniť akýkoľvek hospodársky subjekt spĺňajúci stanovené kritéria a druhá časť zákazky s predpokladanou hodnotou 100 000,00 EUR, ktorá bude v súlade s ust. § 108 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní vyhradená výlučne len pre registrované sociálne podniky. (Pozn.: zákazku nie je možné rozdeliť na samostatné časti, tak že jedna časť zákazky by bola zadávaná v rámci výnimky zo zákona o VO, ktorej dodávateľom by bol konkrétny registrovaný sociálny podnik a pri druhej časti zákazky by sa aplikoval súťažný postup podľa zákona o VO),
- ak registrovaný sociálny podnik je podnikom založeným verejným obstarávateľom a sú splnené podmienky uvedené v § 1 ods. 4 zákona o VO, ide o tzv. vnútorné obstarávanie, pri ktorom sa neaplikuje zákon o VO. Obec ako verejný obstarávateľ (kontrolujúci verejný obstarávateľ), môže zadať zákazku svojmu registrovanému sociálnemu podniku (kontrolovanej právnickej osobe) na predmet, ktorý je kontrolovaná právnická osoba oprávnená vykonávať (podrobne sme vysvetlili v našich materiáloch zverejnených na web stránke v časti Verejné obstarávanie so sociálnym aspektom),
Odôvodnenie: Skutočnosť, že zákazka je zadávaná medzi dvoma verejnými obstarávateľmi, nezakladá automaticky nárok na výnimku z aplikácie zákona o VO. Túto výnimku je možné aplikovať až po kumulatívnom splnení nasledovných podmienok:
- právnická osoba, ktorej je zadaná zákazka (ďalej len „subjekt“) je v 100% vlastníctve verejného obstarávateľa zadávajúceho zákazku (t .j. je vylúčený súkromný kapitál tretej strany),
- verejný obstarávateľ vykonáva nad subjektom kontrolu podobnú kontrole, ktorú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami,
- tento subjekt súčasne vykonáva základnú časť (viac ako 80 %) svojich činností pre kontrolujúceho verejného obstarávateľa alebo obstarávateľov a
- subjekt je povinný postupovať podľa zákona o VO, pokiaľ ide o jeho vlastné obstarávanie,
- subjekt je oprávnený dodať tovar, poskytnúť službu alebo uskutočniť stavebné práce, ktoré sú predmetom zákazky.
Kde sa nachádza presná špecifikácia verejného obstarávania súvisiaca s registrovanými sociálnymi podnikmi?
Verejné obstarávanie súvisiace so zadávaním zákaziek registrovaným sociálnym podnikom je v zákone o VO riešené vo vyhradených zákazkách podľa § 36a a § 108 ods. 2 a vo výnimkách v § 1 ods. 4 (Pozn.: v prípade, ak sa na registrovaný sociálny podnik vzťahujú podmienky uvedené v písmenách a, b), c) ; v § 1 ods. 12 písm. v) ; v § 1 ods. 13(podrobne sme vysvetlili v našich materiáloch zverejnených na web stránke v časti Verejné obstarávanie so sociálnym aspektom).
Je potrebný prieskum trhu v rámci verejného obstarania? Ak áno, aké budú podmienky v rámci vyhradenia zákazky mimo verejného obstarávania pre sociálny podnik? Môže dôjsť aj k tomu, že sociálny podnik nebude najlacnejšou formou? Ak bude chcieť obecný sociálny podnik využiť sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní môže dostať zákazku od susednej obce aj priamym zadaním?
Vo verejnom obstarávaní sa prieskum trhuaplikuje v prípade zákazky s nízkou hodnotou a v prípade použitia výnimiek zo zákona o VO za účelom preukázania hospodárnosti vynaložených finančných prostriedkov na predmet zákazky. Ak sa prieskumom trhu pri použití výnimky preukáže, že ponuka sociálneho podniku je najnižšia, tak sa zákazka môže zadať sociálnemu podniku. Pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou sa pri prieskume trhu zohľadňujú podmienky uvedené § 117 zákona o VO. Obecný sociálny podnik môže získať zákazku v režime výnimky podľa § 1 ods. 12 písm. v) a podľa § 1 ods. 13 zákona o VO od susednej obce po zrealizovanom prieskume trhu, nie priamym zadaním. Pokiaľ ide o vyhradené zákazky, tak sa už jedná o súťažný postup verejného obstarávania a zákazka sa realizuje podľa pravidiel príslušného postupu verejného obstarávania – v prípade nadlimitných zákaziek podľa § 36a zákona VO a v prípade podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou podľa § 108 ods. 2 zákona o VO (podrobne sme vysvetlili v našich materiáloch zverejnených na web stránke v časti Verejné obstarávanie).
Odôvodnenie:
Obec ako verejný obstarávateľ môže uplatniť sociálne hľadisko pri výbere dodávateľa tovaru, služby alebo stavebných prác. Ak použije výnimku zo zákona o VO (Pozn.: zákazka z výnimky sa nezapočítava do povinného 6 % povinného podielu použiť sociálne hľadiskovo vo VO), tak v prípade zákaziek financovaných zo zdrojov EÚ sa musia dodržiavať pravidlá ustanovené Centrálnym koordinačným orgánom a Riadiacim orgánom – v prípade zákaziek nefinancovaných zo zdrojov EŠIF je potrebné/vhodné postupovať analogicky. Pri zadávaní zákaziek financovaných zo zdrojov EÚ obec ako verejný obstarávateľ, má povinnosť zabezpečiť transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie, nediskrimináciu, proporcionalitu, hospodárnosť a efektívnosť aj v prípade, že sa na zákazku nebude vzťahovať pôsobnosť zákona o VO. Preukázanie splnenia tejto povinnosti sa realizuje vykonaním prieskumu trhu na výber dodávateľa tovaru, poskytnutia služby, uskutočnenia stavebných prác. Centrálny koordinačný orgán vydal Metodický pokyn č. 12, v ktorom sú uvedené osobitné pravidlá pri zadávaní zákaziek nespadajúcich pod aplikáciu zákona o VO, na ktorý nadväzujú usmernenia príslušných Riadiacich orgánov.
Ak je objektívne možné, realizuje sa prieskum trhu za účelom overenia hospodárnosti tak, že aktuálnu cenovú ponuku hospodárskeho subjektu (Pozn.: registrovaného sociálneho podniku) v prospech, ktorého plánuje zadať zákazku v režime výnimky, porovná s cenovými ponukami minimálne ďalších dvoch hospodárskych subjektov, teda odôvodní, že zákazka zadaná v režime výnimky je hospodárna. Tieto hospodárske subjekty musia byť oprávnené dodávať tovar, poskytovať služby alebo uskutočňovať stavebné práce, ktoré tvoria predmet zákazky. Z Metodického pokynu CKO č. 18 o overovaní hospodárnosti vyplýva, že hospodárnosť overujeme tak, že zisťujeme trhovú hodnotu výdavku.
Ak obec ako verejný obstarávateľ vyhradí účasť vo verejnom obstarávaní pre registrované sociálne podniky, chránené dielne, chránené pracoviská (podľa § 108 ods. 2 alebo podľa § 36a zákona o VO) podľa výšky predpokladanej hodnoty zákazky určí postup verejného obstarávania[1]. V takom prípade sa môžu zúčastniť verejného obstarávania len subjekty, v prospech ktorých je zákazka vyhradená.
[1] Viac o finančných limitoch uvádzame v Sprievodcovi verejným obstarávaním na našej web stránke
Podľa ktorého legislatívneho rámca a nariadenia v rámci pripravovanej 50% návratnej a 50% nenávratnej pomoci, ktorá nebude podliehať verejnému obstarávaniu, sa uplatňuje výnimka na neaplikovania verejného obstarávania na zákazky financovaných zo zdrojov Európskej únie?
V § 8 ods. 1 Zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VO“) sú uvedené povinnosti pre tzv. dotované osoby, a to aplikovať verejné obstarávanie od intenzity pomoci viac ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru, poskytnutie služieb a uskutočnenie stavebných prác. Pod touto úrovňou intenzity pomoci sa neaplikuje verejné obstarávanie, ale sa postupuje podľa metodických pokynov a príručiek vydanými Centrálnym koordinačným orgánom a príslušným Riadiacim orgánom.
Ak sa chránená dielňa pretransformuje do registrovaného sociálneho podniku k 1.9.2019 a bude reinvestovať 100 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa, ráta sa mu to od 1.9.2019, alebo za celý fiškálny rok? Podotýkam je to s.r.o. a transformuje sa do s.r.o. a má to isté IČO.
Znenie zákona o SE/SP neobsahuje jednoznačnú odpoveď na uvedený dotaz, ale v zmysle znenia §14 ods. 2 zákona sa dá povedať, že vzhľadom na to, že RSP má povinnosť vo svojom účtovníctve osobitne sledovať činnosť vykonávanú ako RSP (prostredníctvom tvorby analytických účtov), tak sa uvedená povinnosť reinvestovať 100% dosiahnutého zisku na dosiahnutého hlavného cieľa bude vzťahovať proporcionálne, to jest od momentu priznania štatútu RSP (1/9). V tejto súvislosti by bolo možno vhodné navrhnúť vypracovanie účtovej závierky k 30.8. a mať tak vydokladovanú finančnú situáciu spoločnosti do momentu priznania štatútu RSP.
Môže SZČO – RSP pri nedostatku finančných prostriedkov vkladať hotovosť podľa potreby do pokladne, ktoré použije na úhradu záväzkov RSP a následne pri dostatku finančných prostriedkov v pokladni hotovosť vybrať? Tak, ako je to v prípade s.r.o., keď spoločník poskytne dočasný vklad do pokladne a následne pri dostatku finančných prostriedkov si ich z pokladne vyberie ako vrátenie dočasného vkladu spoločníka. Nejde o poskytovanie pôžičky firme zo strany SZČO, neúčtujú sa žiadne úroky, ide len o preklenutie nedostatku hotovosti.
Uvedený postup vkladu hotovosti do pokladne spoločnosti predstavuje podľa názoru nášho experta pôžičku spoločníka spoločnosti. Uvedenú transakciu definuje §121 ods. 2 Obchodného zákonníka nasledovne: „Spoločník alebo osoba podľa §67c ods. 2 môže poskytnúť spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, ak ho poskytne inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti,“ príp. §67c ObZ. Uvedený postup je možné podľa názoru experta aplikovať aj na SZČO.
Pri priznaní návratnej pomoci vznikne sociálnemu podniku povinnosť platiť úver. Sociálny podnik sa zaviazal reinvestovať 100% zo svojho zisku do ďalšieho rozvoja. V uvedenom zmysle modelovej situácie splátka úveru nemôže byť podľa účtovných predpisov vedená ako náklad, nakoľko úverová splátka by sa mala platiť zo zisku podľa účtovných predpisov. Ako sociálny podnik ošetrí splátku úveru v rámci svojich nákladov?
V prípade, že by sociálny podnik nedosiahol žiaden zisk v uvedenom období, tak by nedošlo k úhrade splátky. V uvedenom prípade potom navrhujem v základom dokumente uviesť v časti týkajúcej sa §6 ods. 1 písm c) ods. 6 (v rámci určenia postupov a pravidiel rozdeľovania zisku) špecifikovať uvedenú prednostnú úhradu.
Registrovaný sociálny podnik za jednu servisnú poukážku, ktorá má hodnotu 10 eur, dostanú preplatených 13 eur. Rátajú sa tieto 3 eurá do zisku podniku a podliehajú aj zdaneniu?
Náš expert je toho názoru, že ide o príjem – zisk sociálneho podniku, ktorý podlieha daňovej povinnosti, resp. tvorí predmet dane v zmysle §12 ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Čo sa týka úľavy na dani z príjmu pre SP, tak tá/jej podmienky sú obsiahnuté v §30 d zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov a čo sa týka dane z pridanej hodnoty v § 27 ods.2 písm. b) zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
Znížená DPH pre RSP so zlatým štandardom platí na všetky tovary a služby, ktoré RSP poskytuje alebo len na tie, ktorými prispieva k vytváraniu PSV?
V predmetnom ustanovení (§27 ods. 2 písm. b) zákon o DPH) ide o tovary a služby v rámci aktivít sociálnej ekonomiky, t.j. súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti, alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu a ktoré dodáva oprávnenému zákazníkovi, pri ktorých nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže.
Obec chce zriadiť RSP za účelom prevádzkovania obecného vodovodu, bude platcom DPH. Môže fakturovať občanom vodné a stočné s 10% DPH?
Zo znenia §27 ods. 2. písm. b) zákona o dani z pridanej hodnoty predpokladám, že obyvatelia obce budú predstavovať oprávnených zákazníkov, kedy je možné zo strany SP, ktorý dodáva/poskytuje svoje tovary a služby oprávneným zákazníkom fakturovať zníženú sadzbu dane 10 % zo základu dane.
Môže Registrovaný sociálny podnik – napr. s.r.o., ktorý má v predmete činnosti prevádzkovanie kaviarne, uplatniť 10% DPH pri predaji kávy, čaju, minerálky, (aj ďalšie iné produkty) návštevníkom kaviarne (fyzickým osobám)?
Zastávame názor, že registrovaný sociálny podnik má uplatniť základnú sadzbu dane a to práve z dôvodu, že pri predmete činnosti, ktorým je prevádzkovanie kaviarne ide o činnosť, pri ktorej dochádza k narušenie hospodárskej súťaže. Ďalším dôvodom je, že zníženú sadzbu dane je možné uplatniť len ak je preukázané, že sa tovary a služby dodávajú oprávnenému zákazníkovi. Nie je zrejmé, ako by s r.o. preukázala, komu boli služby poskytnuté, a že za každej situácii bol zákazník v postavení inej ako zdaniteľnej osoby.
Môže si fyzická osoba (návštevník RSP, ktorý prevádzkuje kaviareň) dať do nákladov blok z registračnej pokladne, ak podniká?
V prípade úhrady v hotovosti, musí podnik, ktorý predáva tovar, zaevidovať hotovosť
v e-kase, o čom vydá doklad. Doklad z e-kasy je pre účely DPH považovaný za zjednodušenú faktúru. Podnikateľ má právo uplatniť si odpočítanie dane, ak spĺňa podmienky §49 zákona o DPH a ak má faktúru. Z uvedeného vyplýva, že ak by bol príjemcom plnenia platiteľ dane, mohol by si odpočítanie dane uplatniť, ak spĺňa podmienky §49 a § 1 zákona o DPH.
Má si registrovaný sociálny podnik označiť predajné miesto s vyznačenými podmienkami pre použitie zníženej DPH a upozornením pre osoby, ktoré nespadajú pod definíciu oprávneného zákazníka so zníženou sadzbou? Ako by mal vyzerať taký oznam?
Uvedené zákon o DPH nerieši, je to na dobrovoľnosti daňového subjektu.
Podľa §27 Zákona o dani z pridanej hodnoty sa znížená sadzba dane 10% zo základu dane uplatňuje na tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky RSP dodáva oprávnenému zákazníkovi, pričom oprávneným zákazníkom je osoba iná ako zdaniteľná osoba, ak je fyzickou osobou, subjektom sociálnej ekonomiky alebo subjektom verejnej správy. Môže registrovaný sociálny podnik teda fakturovať 10% DPH občianskym združeniam, politickým stranám, nadáciám, neinvestičným fondom, neziskovým organizáciám, ktorí sú zamestnávateľmi a ktoré vykonávajú nehospodársku činnosť?
Aby sa uplatnila znížená sadzba dane 10% pri dodaní tovarov a služieb spadajúcich
do § 27 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, musí byť okrem iného splnená podmienka dodania tovarov a služieb oprávnenému zákazníkovi. Za oprávneného zákazníka sa považuje osoba iná ako zdaniteľná, ak je fyzickou osobou, subjektom sociálnej ekonomiky alebo subjektom verejnej správy (t.j. nie politická strana) . Pri pojme „subjekt sociálnej ekonomiky“ je odvolávka na §4 zákona o SE a SP, v ktorom je zadefinovaný subjekt, ktorý sa považuje za subjekt sociálnej ekonomiky pre predmetný zákon ale aj pre ustanovenie §27 ods. 2 písm. b) zákona o DPH.
Z uvedeného dôvodu, je podstatné, aby, ak je oprávneným zákazníkom v danom prípade subjekt sociálnej ekonomiky, spĺňal kritériá §4 zákona o SE a SP a za splnenia ostatných podmienok §27 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, sa uplatní znížená sadzba dane 10%. Ako sme už vyššie uviedli, ak by sa jednalo o RSP, ktorý prevádzkuje kaviareň, potom by mal tento sociálny podnik uplatniť základnú sadzbu dane z dôvodu narušovania hospodárskej súťaže ako aj z dôvodu, že postavenie zákazníka by musel skúmať pri každom jednom zákazníkovi samostatne.
Úľavu na dani z príjmov si registrovaný sociálny podnik môže uplatniť len na príjmy za tovar a služby, ktorými prispieva k vytváraniu pozitívneho sociálneho vplyvu alebo na všetky príjmy zo všetkých činností (napr. sa venuje verejnoprospešnej činnosti prevádzkovaniu štadiónu, vydávanieu obecného časopisu, prevádzkovaniu školského autobusu a popritom komerčnej činnosti stavebné práce)? Rozlišuje sa v integračnom SP sa pri úľave na dani z príjmu príjem dosiahnutý zamestnávanými znevýhodnenými, alebo zraniteľnými osobami od príjmu, ktorý dosiahol ISP bez týchto osôb?
Uvedené vyplýva z §30d ods.1 zákona o dani z príjmov. Príjemcom je ten, kto vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na právnu formu a spôsob financovania a v koho prospech bol vykonaný právny úkon, ktorý ho oprávňuje na získanie pomoci. Na účely tohto zákona sa hospodárskou činnosťou rozumie každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru, alebo služieb alebo v ponuke tovaru a služieb na trhu“.
Ak si napr. uplatňuje úľavu na dani občianske združenie, tak príjmy vyplývajúce zo základného poslania, na ktoré bolo občianske združenie zriadené, sú oslobodené od dane podľa §13 ods.1 písm. a) zákona o dani z príjmov a teda na príjmy oslobodené od dane si logicky nemôže občianske združenie uplatniť úľavu na dani podľa §30d ZDP. Obdobne to platí aj pri iných oslobodených príjmoch (napr. príjmy z reklamy do sumy 20 000 EUR), alebo príjmoch, ktoré nie sú predmetom dane podľa §12 ods.7 ZDP (prijaté dary, príjmy z dedičstva, prijatý podiel zaplatenej dane, prijatý podiel na zisku a pod.) .
K ustanoveniu §30d zákona o dani z príjmov a k účtovaniu je zverejnená na stránke FR SR Informácia o novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
a o legislatívnej úprave v oblasti vedenia účtovníctva registrovaného sociálneho podniku (zákon
č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov):
https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Novinky_leg/Priame_dane_uct/2018/2018.06.05_PFS.pdf
Ide o novú, v praxi ešte málo aplikovanú problematiku, prepojenú s osobitnými predpismi, ktorými sú napríklad Zákon o sociálnej ekonomike, alebo zákon o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci, ktoré Finančná správa nemá oprávnenie vykladať, v súčasnej dobe nie je ani dostatok skúseností z praxe, ktoré by mohli byť predmetom prednášky z pohľadu daní. V prípade vašich ďalších otázok k tejto problematike vo väzbe na §30d zákona o dani z príjmov a príslušné ustanovenia DPH, môžete zaslať súbor vašich otázok na Finančnú správu prostredníctvom tejto aplikácie Live agent.
Nezisková organizácia organizuje akciu a chce objednať rúška z logom pre organizátorov, dobrovoľníkov v registrovanom sociálnom podniku. Môže im RSP účtovať so zníženou 10% DPH?
Registrovaný sociálny podnik môže podľa §27 zákona o DPH č. 222/2004 uplatniť zníženú sadzbu dani z pridanej hodnoty vo výške 10% iba za určitých podmienok:
- registrovaný sociálny podnik musí 100% svojho zisku socializovať, t.j. musí 100% svojho zisku po zdanení použiť na dosiahnutie svojho hlavného cieľa a zároveň
- zníženú sadzbu uplatňuje iba na tovary alebo služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky RSP dodáva oprávnenému zákazníkovi – t.j. oprávnený zákazník je osoba iná ako zdaniteľná osoba
- definícia zdaniteľnej osoby je v §3 zákona o DPH č. 222/2004
- nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s vnútorným trhom
V prípade integračného podniku, ktorý sleduje svoj cieľ v oblasti zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb môže uplatniť zníženú sadzbu DPH na akékoľvek tovary a služby, ktoré poskytuje svojim zákazníkom.
Takže podľa nášho názoru – v uvedenej otázke sú splnené podmienky pre poskytnutie zníženej sadzby DPH.
Čo presne znamená podľa §14 – Účtovníctvo odsek 2? Registrovaný sociálny podnik je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva podľa osobitného predpisu. Účtovným obdobím registrovaného sociálneho podniku je kalendárny rok.
- Registrovaný sociálny podnik je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva podľa osobitného predpisu – v tomto prípade osobitný predpis je Zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z.z., kde je podrobne pomenované, čo znamená analytická evidencia.
- Registrovaný sociálny podnik je povinný vo svojom účtovníctve osobitne sledovať činnosť vykonávanú ako RSP, a to prostredníctvom tvorby analytických účtov – v hlavnej knihe (komplexný obraz o účtovníctve podniku), v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky a v ktorej sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období formou syntetických účtov, ktoré sú podrobne rozvádzané na analytických účtoch. Analytické účty sú potrebné na zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov účtovného obdobia a špecifikáciu a oddelenie rôznych aktivít podniku. Analytické účty sú súčasťou analytickej evidencie, ktorá sa vedie v peňažných jednotkách. Analytické účty sa vytvárajú v súlade s §4 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov. Všetky aktivity sociálneho podniku sú vedené na príslušných analytických účtoch teda: peňažné sumy, analytická evidencia pohľadávok a knihy analytickej evidencie záväzkov a analytická evidencia majetku.
Povedané laicky: každá účtovná jednotka vedie účtovníctvo, v ktorom každý pohyb je znázornený účtom. Tieto účty sa dajú rozložiť na menšie podúčty – analytické , ktoré následne ukazujú obraz o určitej jednej aktivite účtovnej jednotky.
Vysvetlivky:
• Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE – Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• ZnO a ZrO – Znevýhodnená osoba a zraniteľná osoba
• CHD – Chránená dielňa
• RSP/r.s.p. – registrovaný sociálny podnik
• SP – sociálny podnik
• ISP – integračný sociálny podnik
• FO – fyzická osoba
• PV – poradný výbor