Najčastejšie otázky

LegislatívaSociálna ekonomikaVerejné obstarávanieDane a účtovníctvo

Bude postačovať ak bude k Žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku priložený ako doklad o zriadení sídla spoločnosti “ Súhlas vlastníka“ nehnuteľnosti?

Uvedenú skutočnosť  je možné vydokladovať buď listinou, ktorou sa preukazuje vlastnícke právo alebo užívacie právo k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla nevylučuje, alebo aj listinou – súhlasom vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zriadením sídla a príp. aj so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla do obchodného registra.

V prípade už existujúcej s. r. o., ktorá funguje na trhu 1 rok a ktorá má záujem prejsť na ISP – ráta sa existencia spoločnosti od jej vzniku alebo od prechodu 100% práv na nového majiteľa?

V tomto prípade platí pravidlo, že existenciou spoločnosti sa rozumie moment jej vzniku, resp. založenia – registrácia v Obchodnom registri SR. Na existenciu, resp. na dĺžku nemá vplyv personálna zmena v osobe spoločníka alebo štatutárneho orgánu v spoločnosti.

Bude sa považovať za dôveryhodný subjekt ktorý sa chce transformovať na Integračný podnik, ak má schválený splátkový kalendár od sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne?

V zmysle §6 ods.1 písm. i) zákona č. 112/2018 Z. z. MPSVR SR overuje, či žiadateľ nemá nedoplatky poistného na verejnom zdravotnom poistení a sociálnom poistení. Ak má schválený splátkový kalendár, je vedený ako subjekt, ktorý má nedoplatky a teda štatút RSP nemôže získať.

V danom prípade bude v uvedených inštitúciách tento subjekt vedený ako subjekt s existujúcim dlhom, ktorý by mal byť vymazaný až po jeho úplnom uhradení. Dovtedy by v prípade podania žiadosti, resp. dopyte uvedených inštitúcii bolo ich stanovisko zamietavé, resp. podmienka stanovená v §6ods.1 písm. i) zákon č. 112/2018 Z. z. o SE/SP by nebola naplnená.

Môže sa registrovaný sociálny podnik uchádzať o 2% daní? Môže registrovaný sociálny podnik prijímať dary?

Pre registrovaný sociálny podnik, vzhľadom na to, že nemení svoju právnu formu, platia všetky možnosti získania prostriedkov v zmysle platných predpisov.

Akým spôsobom má byť stanovený a následne meraný pozitívny sociálny vplyv sociálneho podniku?

Pri Integračnom sociálnom podniku (ISP) je pozitívny sociálny vplyv (PSV) meraný percentom zamestnaných znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb v SP, pričom PSV sa považuje dosiahnutý, ak ISP zamestnáva z celkového počtu zamestnancov najmenej 30 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Ak sa jedná o znevýhodnené osoby podľa §2 ods. 5 písm. b (osoba so zdravotným postihnutím) najmenej štvrtiny ustanoveného týždenného pracovného času.

Pri sociálnom podniku bývania sa PSV meria počtom rozostavaných bytov, resp. pri prenajímaní bytov je PSV dosiahnutý ak sociálny podnik bývania prenajíma najmenej 70% bytov, ktoré vlastní.

Pri všeobecnom registrovanom sociálnom podniku je PSV odvodený od predmetu činnosti sociálneho podniku, resp. predmetu hospodárnej činnosti SP.

Spôsob merania PSV je obligatórnou náležitosťou základného dokumentu sociálneho podniku a kritéria na jeho dosiahnutie musia byť špecifikované v znení základného dokumentu.

Je možná kombinácia druhov sociálnych podnikov (SP) – iný a zároveň integračný, iný a zároveň podnik bývania, integračný a zároveň podnik bývania? Ak áno: Keď sa chce podnik registrovať ako kombinovaný SP podáva dve žiadosti (napr. jedna na iný a druhá na integračný) alebo len jednu žiadosť pre oba druhy SP? Ak dve žiadosti tak aj prílohy 2x?

V zmysle čl. 2 ústavy SR a v zmysle podmienok priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku § 6 ods (1) písm. a) zákona 112/2018 Z.z. je možná kombinácia sociálnych podnikov z hľadiska zamerania činnosti jedného subjektu. Žiadosť o priznanie štatútu RSP pri vypĺňaní časti A. Základné údaje, Názov činnosti… neobmedzuje kombinácie SP, preto je možné označiť viac ako jednu možnosť a teda pri kombinovanom SP stačí podať jednu žiadosť s prílohami, pričom v základnom dokumente je potrebné popísať spôsob splnenia podmienok pre obidva alebo dokonca všetky tri druhy činností sociálneho podniku s ich pozitívnymi sociálnymi vplyvmi, ako aj spôsobmi merania týchto vplyvov.

Môže sa subjekt s IČO – napr. urbariát, pretransformovať na RSP, keďže v zmysle zákona nie je špecifikovaný ako jeden z možných typov subjektov?

Zákon 112/2018 Z. z. jasne definuje, ktoré zo subjektov môžu získať štatút RSP – občianske združenie, účelové zariadenie cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, nezisková organizácia, nadácia, družstvo, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, fyzická osoba – podnikateľ, ktorí vykonávajú sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť a ich hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.

Je možný súbeh funkcii štatutár/ka obce a konateľ/ka obchodnej spoločnosti s.r.o. (Registrovaný sociálny podnik)?

Výkon funkcie štatutárneho orgánu môže starosta obce uskutočňovať na podklade zmluvy o výkone funkcie, avšak bez nároku na odplatu za jej výkon.

Ak obec zadá stavebnú zákazku svojmu registrovanému sociálnemu podniku, prechádza na neho povinnosť všetky materiály verejne obstarávať?

Podľa informácií, ktorými disponujeme, tak RSP zriadené obcou spĺňajú podmienky  uvedené v § 7 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a sú v takom prípade verejnými obstarávateľmi podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní a vzťahuje sa na nich povinnosť aplikovať pri zadávaní zákaziek zákon o verejnom obstarávaní.

Obec pri splnení podmienok uvedených v § 1 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní zadá zákazku svojmu registrovanému sociálnemu podniku v režime in-house zákazky na uskutočnenie stavebných prác. Registrovaný sociálny podnik na zabezpečenie zákazky musí nakúpiť materiály na uskutočnenie stavebných prác. Registrovaný sociálny podnik ako verejný obstarávateľ musí  zhodnotiť, či je pre neho výhodnejšie, efektívnejšie a hospodárnejšie uzavrieť rámcovú dohodu alebo bude obstarávať materiál / tovar súvisiaci so stavebnými prácami   jednotlivo pre separátne zákazky. V  závislosti od tohto rozhodnutia následne pristúpi k určeniu predpokladanej hodnoty zákazky. V tomto prípade pri výške PHZ  na tovary (materiály potrebné na stavebné práce) zohľadňuje plán verejného obstarávania, počet a charakter zákaziek, ktoré má v pláne zrealizovať ako aj samotnú cenu a podľa jej výšky určí postup verejného obstarávania v závislosti od finančných limitov.

Ako má postupovať obec ako zriaďovateľ registrovaného sociálneho podniku pri zadávaní zákazky svojmu registrovanému sociálnemu podniku?

  • 1. Prvá možnosť, ktorá prichádza do úvahy je aplikácia tzv. „in house“ výnimky podľa ust. § 1 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. V tomto prípade môže verejný obstarávateľ zadať zákazku bez vykonania verejného obstarávania ním zriadenej právnickej osobe v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v ust. § 1 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.

Znenie § 1 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní

Tento zákon sa nevzťahuje na civilnú zákazku alebo koncesiu zadávanú verejným obstarávateľom právnickej osobe, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

  1. verejný obstarávateľ vykonáva nad právnickou osobou kontrolu obdobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami,
  2. viac ako 80% činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom  
  3. v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu.

Verejný obstarávateľ by mal preukázať hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov a zrealizovať prieskum trhu. Aktuálna cenová ponuka registrovaného sociálneho podniku, v prospech ktorého má byť zadaná zákazka v režime výnimky, sa porovná s cenovými ponukami minimálne ďalších 2 hospodárskych subjektov. Tieto hospodárske subjekty musia byť oprávnené dodávať tovar, poskytovať služby alebo realizovať stavebné práce, ktoré tvoria predmet zákazky. V prípade, ak ponuka registrovaného sociálneho podniku, v prospech ktorého má byť zadaná zákazka, bola vyhodnotená ako najnižšia a pri kumulatívnom splnení podmienok uvedených v § 1 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, registrovaný sociálny podnik sa stane úspešným uchádzačom a dodávateľom predmetu zákazky. Podmienky podľa § 1 ods. 4 písm. a) až c) musia byť splnené počas celého trvania realizácie predmetnej zákazky, t. j. je splnený predpoklad kontroly nad obecným registrovaným sociálnym podnikom, rozsah činností, ktorými je obecný sociálny podnik poverovaný a predpoklad neúčasti súkromného kapitálu.

  • 2. Druhá možnosť, ktorú má verejný obstarávateľ je aplikácia výnimky podľa ust. § 1 ods. 12 písm. v) bod 1 pokiaľ ide tovar a služby v spojitosti s výnimkou podľa ust. § 1 ods. 13 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, ak ide o zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác pre verejného obstarávateľa, ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik.

Verejný obstarávateľ by mal preukázať hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov a zrealizovať prieskum trhu. Aktuálna cenová ponuka sociálneho podniku, v prospech ktorého má byť zadaná zákazka v režime výnimky, sa porovná s cenovými ponukami minimálne ďalších dvoch hospodárskych subjektov. Tieto hospodárske subjekty musia byť oprávnené dodávať tovar, poskytovať služby alebo realizovať stavebné práce, ktoré tvoria predmet zákazky.
V prípade, ak ponuka registrovaného sociálneho podniku, v prospech ktorého má byť zadaná zákazka, bola vyhodnotená ako najnižšia, sociálny podnik sa stane úspešným uchádzačom a dodávateľom predmetu zákazky.

  • 3. Tretia možnosť, ktorú má verejný obstarávateľ, je vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre registrované sociálne podniky, chránené dielne, chránené pracoviská. V tomto prípade nejde o použitie výnimky, v prípade vyhradenia účasti práva vo verejnom obstarávaní sa „otvorí“ súťaž / verejné obstarávanie len pre vybrané subjekty, čím sa im uľahčí prístup ku verejným zákazkám. Vyhradenie práva účasti vo verejnom obstarávaní je možné pre nadlimitné zákazky podľa § 36a zákona o verejnom obstarávaní, pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu podľa § 108 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
  • Nadlimitné zákazky
  • Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len preregistrované integračné sociálne podniky[1], chránené dielne, chránené pracoviská. V takom prípade sa verejného obstarávania môžu zúčastniť len subjekty, ktoré majú  štatút registrovaného sociálneho podniku (podľa druhu: integračný sociálny podnik), chránenej dielne, chráneného pracoviska, t. j. iné subjekty sa nemôžu zapojiť do verejného obstarávania.

Znenie § 36a zákona o verejnom obstarávaní

(1) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre registrované integračné sociálne podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo môžu vyhradiť realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že aspoň 30 % zamestnancov registrovaných integračných sociálnych podnikov, zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo zamestnancov programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.

Podlimitné zákazky

(1) Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre registrované sociálne podniky[2], chránené dielne, chránené pracoviská. V takom prípade sa verejného obstarávania môžu zúčastniť len subjekty, ktoré majú  štatút registrovaného sociálneho podniku, chránenej dielne, chráneného pracoviska, t. j. iné subjekty sa nemôžu zapojiť
do verejného obstarávania. Ak sa uplatňuje výhrada práva účasti vo verejnom obstarávaní, uvedie sa to vo Výzve na predkladanie ponúk, v ktorej je funkcionalita na uvedenie informácie o vyhradenej zákazke.

Znenie § 108  ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní

(2) Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre

  1. registrovaný sociálny podnik,
  2. fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo
  3. pre chránené dielne alebo pre realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest, ak aspoň 30 % zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach, alebo v rámci programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.

Zákazky s nízkou hodnotou

Výhrada práva účasti vo verejnom obstarávaní sa môže uplatniť aj pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou (§ 117 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní).

Verejný obstarávateľ, ak nemá zámer alebo nemôže použiť výnimky podľa § 1 ods. 12 písm. v) a podľa § 13 zákona o verejnom obstarávaní, môže pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou (pri prieskume trhu) uplatniť právo účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 108 ods. 2. Túto skutočnosť uvedie vo Výzve na predkladanie ponúk.

V prípade vyhradených zákaziek musia byť vytvorené podmienky na hospodársku súťaž.  Z uvedeného vyplýva, že pred vyhlásením verejného obstarávania verejný obstarávateľ  preskúma, či sa na trhu nachádzajú minimálne tri registrované sociálne podniky, chránené dielne alebo chránené pracoviská, ktoré sú oprávnené dodávať, poskytovať alebo uskutočňovať požadovaný predmet plnenia. Iba v prípade, ak na trhu  pôsobia viaceré hospodárske subjekty  s postavením registrovaného sociálneho podniku, chránenej dielne alebo chráneného pracoviska ponúkajúce požadovaný predmet plnenia, sú vytvorené podmienky na hospodársku súťaž.


[1] Integračný sociálny podnik je verejnoprospešný podnik, ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb podľa § 12 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  

[2] Podľa § 5 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  

Sociálny podnik je s. r. o. so 100 % účasťou samosprávneho kraja, kde kontrolným orgánom je dozorná rada zložená výlučne z poslancov zastupiteľstva VÚC. 1. Vzťahuje sa zákon o VO na zákazky, ktoré zadá samosprávny kraj ako verejný obstarávateľ sociálnemu podniku bez štatútu? 2. V akom postavení ku samosprávnemu kraju ako zriaďovateľovi a verejnému obstarávateľovi sa sociálny podnik nachádza (najmä z pohľadu, že 100 % vlastníkom sociálneho podniku je samosprávny kraj)?

Ak právnická osoba, napr. sociálny, podnik spĺňa podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. d) zákona o VO je verejným obstarávateľom. Z niektorých judikátov Európskeho súdneho dvora vyplýva, že určité formy spolupráce medzi verejnými obstarávateľmi sa nemusia automaticky pokladať za zákazky podliehajúce režimu zákona o VO.  

Zákon o VO obsahuje úpravu in-house zákaziek, a to v ustanovení § 1 ods. 4 až9 zákona o VO – tzv. vnútorné obstarávanie.

Pri zadávaní in-house zákaziek ide o postup, keď verejný obstarávateľ zadáva zákazku svojej kontrolovanej právnickej osobe, avšak platí to aj v opačnom prevedení, nakoľko v zmysle ustanovenia §1 ods. 7 zákona o VO  kontrolovaná právnická osoba, ktorá je verejným obstarávateľom, môže režimom vnútorného obstarávania (in-house) zadať zákazku svojmu kontrolujúcemu verejnému obstarávateľovi alebo inej právnickej osobe kontrolovanej tým istým verejným obstarávateľom. Platí pravidlo, že v právnickej osobe, ktorej sa zadáva zákazka, nesmie byť účasť súkromného kapitálu.

Verejný obstarávateľ môže zadať in-house zákazku kontrolovanej právnickej osobe len
na vykonávanie tých činností týkajúcich sa dodania tovaru, uskutočnenia stavebných prác alebo poskytnutia služieb, ktoré je kontrolovaná právnická osoba oprávnená vykonávať (napr. na základe výpisu z Obchodného registra).

Na základe uvedenej zákonnej úpravy môžeme konštatovať, že ak sa na registrovaný sociálny podnik alebo na sociálny podnik bez štatútu vzťahuje ustanovenie § 1 ods. 4 a ods. 6 zákona o VO[1], v ktorom má 100 % účasť samosprávny kraj vykonávajúci kontrolu nad týmto podnikom podobnú ako nad vlastnými organizačnými zložkami a viac ako 80 % činností sociálny podnik vykonáva pre  samosprávny kraj, pri zadávaní zákaziek môže samosprávny kraj zadávať zákazky tomuto  sociálnemu podniku bez aplikácie zákona o VO.

Pojem „registrovaný sociálny podnik“ je rozhodujúci v prípade použitia výnimiek podľa § 1 ods. 12 písm. v) a ods. 13 zo zákona o VO a pri vyhradení práva účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 36a a podľa § 108 ods. 2 zákona o VO. Pri vnútornom obstarávaní je rozhodujúce, či ide o kontrolovanú právnickú osobu podľa § 1 ods. 4 a ods. 6 zákona o VO.


[1] (4) Zákon o VO sa nevzťahuje na civilnú zákazku alebo koncesiu zadávanú verejným obstarávateľom právnickej osobe, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

a) verejný obstarávateľ vykonáva nad právnickou osobou kontrolu obdobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami,

b) viac ako 80% činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom a

c) v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu.

(6) Verejný obstarávateľ sa považuje za osobu vykonávajúcu kontrolu nad právnickou osobou obdobnú tej, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami podľa odseku 4 písm. a) a odseku 5 písm. a), ak má rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Kontrolu podľa prvej vety môže vykonávať aj iná právnická osoba, ktorú rovnakým spôsobom kontroluje verejný obstarávateľ.

Ak sú dva registrované sociálne podniky v okrese s rovnakým predmetom činnosti, môže verejný obstarávateľ zákazku s nízkou hodnotou, alebo podlimitnú zákazku zadať priamym zadaním ktorémukoľvek registrovanému sociálnemu podniku, ktorý si vyberie?

Verejný obstarávateľ pri zadávaní podlimitnej zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb (§ 1 ods. 12 písm. v) a pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou (§ 1 ods. 13), ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác, ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, neuplatňuje zákon o VO. Pri zadávaní týchto zákaziek by mal verejný obstarávateľ  preukázať hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov na zabezpečenie zákazky. Na tento účel by mal mať verejný obstarávateľ spracované pravidlá, napr. vo forme internej smernice a postupovať podľa nich. Verejný obstarávateľ môže na preukázanie hospodárnosti zrealizovať prieskum trhu (cenovú ponuku registrovaného sociálneho podniku v prospech, ktorého plánuje zadať zákazku v režime výnimky, porovná s cenovými ponukami minimálne ďalších dvoch hospodárskych subjektov) a na základe výsledku prieskumu trhu zadať zákazku. V prípade, ak cenová ponuka vybraného registrovaného sociálneho podniku je najnižšia, tak verejný obstarávateľ môže zadať zákazku vybranému registrovanému sociálnemu podniku.

Obec zadá registrovanému sociálnemu podniku zákazku na stavbu bytových jednotiek, ale registrovaný sociálny podnik nedokáže zabezpečiť všetky stavebné práce (strecha). Môže registrovaný sociálny podnik na tieto činnosti osloviť subdodávateľsky iný hospodársky subjekt? Alebo má starosta rozdeliť zákazku a časť zákazky zadať priamym zadaním a časť ísť cez VO?

Odpoveď: rozdelenie zákazky, rozdelenie zákazky na samostatné časti, vnútorné obstarávanie:

  1. ak predmet zákazky z vecného, časového a miestneho hľadiska spolu súvisí a uvažovaná stavba a jej jednotlivé stavebné objekty spĺňajú ekonomickú alebo  technickú funkciu, tak sa zákazka zadáva ako celok jedným verejným obstarávaním, čo nevylučuje zákonom povolené rozdelenie zákazky na samostatné časti podľa § 28 zákona o VO. V prípravnej fáze verejného obstarávania je potrebné plánovať zadávanie zákazky tak, aby pri vyhlásení verejného obstarávania nedošlo k nepovolenému rozdeleniu zákazky. Podľa § 6 ods. 16 zákona o VO zákazku nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa zákona o VO, a tak sa vyhnúť pravidlám a postupom VO,
  2. pre uvedenú modelovú situáciu prichádza do úvahy rozdelenie podlimitnej zákazky na časti v zmysle § 28, z ktorej jedna časť zákazky bude vyhradená pre registrované sociálne podniky  a druhá časť nebude vyhradenou zákazkou a bude sa aplikovať súťažný postup podľa zákona o VO.  Ako príklad uvedený v Metodickom usmernení 6150-5000/2020 ÚVO uvádzame zákazku s predpokladanou hodnotou 500 000,00 EUR ktorá bude rozdelená na dve časti. Prvá časť zákazky s predpokladanou hodnotou 400 000,00 EUR,  ktorej sa bude môcť zúčastniť akýkoľvek hospodársky subjekt spĺňajúci stanovené kritéria a druhá časť zákazky s predpokladanou hodnotou 100 000,00 EUR, ktorá bude v súlade s ust. § 108 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní vyhradená výlučne len pre registrované sociálne podniky. (Pozn.: zákazku  nie je možné rozdeliť na samostatné časti, tak že jedna časť  zákazky by bola zadávaná v rámci výnimky zo zákona o VO, ktorej dodávateľom by bol konkrétny registrovaný sociálny podnik a pri druhej časti zákazky by sa aplikoval súťažný postup podľa zákona o VO),
  3. ak registrovaný sociálny podnik je podnikom založeným verejným obstarávateľom a sú splnené podmienky uvedené v § 1 ods. 4 zákona o VO, ide o tzv. vnútorné obstarávanie, pri ktorom sa neaplikuje zákon o VO. Obec ako verejný obstarávateľ (kontrolujúci verejný obstarávateľ), môže zadať zákazku svojmu registrovanému sociálnemu podniku (kontrolovanej právnickej osobe) na predmet, ktorý je kontrolovaná právnická osoba oprávnená vykonávať (podrobne sme vysvetlili  v našich materiáloch zverejnených na web stránke v časti Verejné obstarávanie so sociálnym aspektom),

Odôvodnenie: Skutočnosť, že zákazka je zadávaná medzi dvoma verejnými obstarávateľmi, nezakladá automaticky nárok na výnimku z aplikácie zákona o VO. Túto výnimku je možné aplikovať až po kumulatívnom splnení nasledovných podmienok:

  • právnická osoba, ktorej je zadaná zákazka (ďalej len „subjekt“) je v 100% vlastníctve verejného obstarávateľa zadávajúceho zákazku (t .j. je vylúčený súkromný kapitál tretej strany),
    • verejný obstarávateľ vykonáva nad subjektom kontrolu podobnú kontrole, ktorú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami,
    • tento subjekt súčasne vykonáva základnú časť (viac ako 80 %) svojich činností pre kontrolujúceho verejného obstarávateľa alebo obstarávateľov a
    • subjekt je povinný postupovať podľa zákona o VO, pokiaľ ide o jeho vlastné obstarávanie,
    • subjekt je oprávnený dodať tovar, poskytnúť službu alebo uskutočniť stavebné práce, ktoré sú predmetom zákazky.

Kde sa nachádza presná špecifikácia verejného obstarávania súvisiaca s registrovanými sociálnymi podnikmi?

Verejné obstarávanie súvisiace so zadávaním zákaziek registrovaným sociálnym podnikom  je v zákone o VO riešené vo vyhradených zákazkách podľa § 36a a § 108 ods. 2 a vo výnimkách             v § 1 ods. 4 (Pozn.: v prípade, ak sa na registrovaný sociálny podnik vzťahujú podmienky uvedené v písmenách  a, b), c) ; v § 1 ods. 12 písm. v) ; v § 1 ods. 13(podrobne sme vysvetlili  v našich materiáloch zverejnených na web stránke v časti Verejné obstarávanie so sociálnym aspektom).

Je potrebný prieskum trhu v rámci verejného obstarania? Ak áno, aké budú podmienky v rámci vyhradenia zákazky mimo verejného obstarávania pre sociálny podnik? Môže dôjsť aj k tomu, že sociálny podnik nebude najlacnejšou formou? Ak bude chcieť obecný sociálny podnik využiť sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní môže dostať zákazku od susednej obce aj priamym zadaním?

Vo verejnom obstarávaní sa prieskum trhuaplikuje v prípade zákazky s nízkou hodnotou a v prípade použitia výnimiek zo zákona o VO za účelom preukázania hospodárnosti vynaložených finančných prostriedkov na predmet zákazky. Ak sa prieskumom trhu pri použití výnimky preukáže, že ponuka sociálneho podniku je najnižšia, tak sa zákazka môže zadať sociálnemu podniku. Pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou sa pri prieskume trhu zohľadňujú podmienky uvedené § 117 zákona o VO.  Obecný sociálny podnik môže získať zákazku v režime výnimky podľa § 1 ods. 12 písm. v) a podľa § 1 ods. 13 zákona o VO od susednej obce po zrealizovanom prieskume trhu, nie priamym zadaním. Pokiaľ ide o vyhradené zákazky, tak sa už jedná o súťažný postup verejného obstarávania a zákazka sa realizuje podľa pravidiel príslušného postupu verejného obstarávania  – v prípade nadlimitných zákaziek podľa § 36a zákona VO a v prípade podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou podľa § 108 ods. 2 zákona o VO (podrobne sme vysvetlili  v našich materiáloch zverejnených na web stránke v časti Verejné obstarávanie).

Odôvodnenie:

Obec ako verejný obstarávateľ  môže uplatniť sociálne hľadisko pri výbere dodávateľa tovaru, služby alebo stavebných prác. Ak použije výnimku zo zákona o VO (Pozn.: zákazka z výnimky sa nezapočítava do povinného 6 % povinného podielu použiť sociálne hľadiskovo vo VO), tak v prípade zákaziek financovaných zo zdrojov EÚ sa  musia dodržiavať pravidlá ustanovené Centrálnym koordinačným orgánom a Riadiacim orgánom – v prípade zákaziek nefinancovaných zo zdrojov EŠIF je potrebné/vhodné postupovať analogicky. Pri zadávaní zákaziek financovaných zo zdrojov EÚ obec ako verejný obstarávateľ, má povinnosť zabezpečiť transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie, nediskrimináciu, proporcionalitu, hospodárnosť a efektívnosť aj v prípade, že sa na zákazku nebude vzťahovať pôsobnosť zákona o VO. Preukázanie splnenia tejto povinnosti sa realizuje vykonaním prieskumu trhu na výber dodávateľa tovaru, poskytnutia služby, uskutočnenia stavebných prác. Centrálny koordinačný orgán vydal Metodický pokyn č. 12, v ktorom sú uvedené osobitné pravidlá pri zadávaní zákaziek nespadajúcich pod aplikáciu zákona o VO, na ktorý nadväzujú usmernenia príslušných Riadiacich orgánov.

Ak je objektívne možné, realizuje sa prieskum trhu za účelom overenia hospodárnosti tak, že aktuálnu cenovú ponuku hospodárskeho subjektu (Pozn.: registrovaného sociálneho podniku) v prospech, ktorého plánuje zadať zákazku v režime výnimky, porovná s cenovými ponukami minimálne ďalších dvoch hospodárskych subjektov, teda odôvodní, že zákazka zadaná v režime výnimky je hospodárna. Tieto hospodárske subjekty musia byť oprávnené dodávať tovar, poskytovať služby alebo uskutočňovať stavebné práce, ktoré tvoria predmet zákazky. Z Metodického pokynu CKO č. 18 o overovaní hospodárnosti vyplýva, že hospodárnosť overujeme tak, že zisťujeme trhovú hodnotu výdavku.

Ak obec ako verejný obstarávateľ vyhradí účasť vo verejnom obstarávaní pre registrované sociálne podniky, chránené dielne, chránené pracoviská (podľa § 108 ods. 2 alebo podľa § 36a zákona o VO) podľa výšky predpokladanej hodnoty zákazky určí postup verejného obstarávania[1]. V takom prípade sa môžu zúčastniť verejného obstarávania len subjekty, v prospech ktorých je zákazka vyhradená.


[1] Viac o finančných limitoch uvádzame v Sprievodcovi verejným obstarávaním na našej web stránke

Podľa ktorého legislatívneho rámca a nariadenia v rámci pripravovanej 50% návratnej a 50% nenávratnej pomoci, ktorá nebude podliehať verejnému obstarávaniu, sa uplatňuje výnimka na neaplikovania verejného obstarávania na zákazky financovaných zo zdrojov Európskej únie?

V § 8 ods. 1 Zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov  (ďalej len „zákon o VO“) sú  uvedené povinnosti pre tzv. dotované osoby, a to aplikovať verejné obstarávanie od intenzity pomoci viac ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru, poskytnutie služieb a uskutočnenie stavebných prác. Pod touto úrovňou intenzity pomoci sa neaplikuje verejné obstarávanie, ale sa postupuje podľa metodických pokynov a príručiek vydanými Centrálnym koordinačným orgánom a príslušným Riadiacim orgánom.

Ak sa chránená dielňa pretransformuje do registrovaného sociálneho podniku k 1.9.2019 a bude reinvestovať 100 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa, ráta sa mu to od 1.9.2019, alebo za celý fiškálny rok? Podotýkam je to s.r.o. a transformuje sa do s.r.o. a má to isté IČO.

Znenie zákona o SE/SP neobsahuje jednoznačnú odpoveď na uvedený dotaz, ale v zmysle znenia §14 ods. 2 zákona sa dá povedať, že vzhľadom na to, že RSP má povinnosť vo svojom účtovníctve osobitne sledovať činnosť vykonávanú ako RSP (prostredníctvom tvorby analytických účtov), tak sa uvedená povinnosť reinvestovať 100% dosiahnutého zisku na dosiahnutého hlavného cieľa bude vzťahovať proporcionálne, to jest od momentu priznania štatútu RSP (1/9). V tejto súvislosti by bolo možno vhodné navrhnúť vypracovanie účtovej závierky k 30.8. a mať tak vydokladovanú finančnú situáciu spoločnosti do momentu priznania štatútu RSP.

Môže SZČO – RSP pri nedostatku finančných prostriedkov vkladať hotovosť podľa potreby do pokladne, ktoré použije na úhradu záväzkov RSP a následne pri dostatku finančných prostriedkov v pokladni hotovosť vybrať? Tak, ako je to v prípade s.r.o., keď spoločník poskytne dočasný vklad do pokladne a následne pri dostatku finančných prostriedkov si ich z pokladne vyberie ako vrátenie dočasného vkladu spoločníka. Nejde o poskytovanie pôžičky firme zo strany SZČO, neúčtujú sa žiadne úroky, ide len o preklenutie nedostatku hotovosti.

Uvedený postup vkladu hotovosti do pokladne spoločnosti predstavuje podľa názoru nášho experta pôžičku spoločníka spoločnosti. Uvedenú transakciu definuje §121 ods. 2 Obchodného zákonníka nasledovne: „Spoločník alebo osoba podľa §67c ods. 2 môže poskytnúť spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, ak ho poskytne inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti,“ príp. §67c ObZ. Uvedený postup je možné podľa názoru experta aplikovať aj na SZČO.

Pri priznaní návratnej pomoci vznikne sociálnemu podniku povinnosť platiť úver. Sociálny podnik sa zaviazal reinvestovať 100% zo svojho zisku do ďalšieho rozvoja. V uvedenom zmysle modelovej situácie splátka úveru nemôže byť podľa účtovných predpisov vedená ako náklad, nakoľko úverová splátka by sa mala platiť zo zisku podľa účtovných predpisov. Ako sociálny podnik ošetrí splátku úveru v rámci svojich nákladov?

V prípade, že by sociálny podnik nedosiahol žiaden zisk v uvedenom období, tak by nedošlo k úhrade splátky.  V uvedenom prípade potom navrhujem v základom dokumente uviesť v časti týkajúcej sa §6 ods. 1 písm c) ods. 6 (v rámci určenia postupov a pravidiel rozdeľovania zisku) špecifikovať uvedenú prednostnú úhradu.

Registrovaný sociálny podnik za jednu servisnú poukážku, ktorá má hodnotu 10 eur, dostanú preplatených 13 eur. Rátajú sa tieto 3 eurá do zisku podniku a podliehajú aj zdaneniu?

Náš expert je toho názoru, že ide o príjem – zisk sociálneho podniku, ktorý podlieha daňovej povinnosti, resp. tvorí predmet dane v zmysle §12 ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Čo sa týka úľavy na dani z príjmu pre SP, tak tá/jej podmienky sú obsiahnuté v §30 d zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov a čo sa týka dane z pridanej hodnoty v § 27 ods.2 písm. b) zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

Znížená DPH pre RSP so zlatým štandardom platí na všetky tovary a služby, ktoré RSP poskytuje alebo len na tie, ktorými prispieva k vytváraniu PSV?

V predmetnom ustanovení (§27 ods. 2 písm. b) zákon o DPH) ide o tovary a služby  v rámci aktivít sociálnej ekonomiky, t.j. súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti, alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu a ktoré dodáva oprávnenému zákazníkovi, pri ktorých nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže.

Obec chce zriadiť RSP za účelom prevádzkovania obecného vodovodu, bude platcom DPH. Môže fakturovať občanom vodné a stočné s 10% DPH?

Zo znenia §27 ods. 2. písm. b) zákona o dani z pridanej hodnoty predpokladám, že obyvatelia obce budú predstavovať oprávnených zákazníkov, kedy je možné zo strany SP, ktorý dodáva/poskytuje svoje tovary a služby oprávneným zákazníkom fakturovať zníženú sadzbu dane 10 % zo základu dane.

Môže Registrovaný sociálny podnik – napr. s.r.o., ktorý má v predmete činnosti prevádzkovanie kaviarne, uplatniť 10% DPH pri predaji kávy, čaju, minerálky, (aj ďalšie iné produkty) návštevníkom kaviarne (fyzickým osobám)?

Zastávame názor, že registrovaný sociálny podnik má uplatniť základnú sadzbu dane a to práve z dôvodu, že pri predmete činnosti, ktorým je prevádzkovanie kaviarne ide o činnosť, pri ktorej dochádza k narušenie hospodárskej súťaže. Ďalším dôvodom je, že zníženú sadzbu dane je možné uplatniť len ak je preukázané, že sa tovary a služby dodávajú oprávnenému zákazníkovi. Nie je zrejmé, ako by s r.o. preukázala, komu boli služby poskytnuté, a že za každej situácii bol zákazník v postavení inej ako zdaniteľnej osoby.

Môže si fyzická osoba (návštevník RSP, ktorý prevádzkuje kaviareň) dať do nákladov blok z registračnej pokladne, ak podniká?

V prípade úhrady v hotovosti, musí podnik, ktorý predáva tovar, zaevidovať hotovosť
v e-kase, o čom vydá doklad. Doklad z e-kasy je pre účely DPH považovaný za zjednodušenú faktúru. Podnikateľ má právo uplatniť si odpočítanie dane, ak spĺňa podmienky §49 zákona o DPH a ak má faktúru. Z uvedeného vyplýva, že ak by bol príjemcom plnenia platiteľ dane, mohol by si odpočítanie dane uplatniť, ak spĺňa podmienky §49 a § 1 zákona o DPH.

Má si registrovaný sociálny podnik označiť predajné miesto s vyznačenými podmienkami pre použitie zníženej DPH a upozornením pre osoby, ktoré nespadajú pod definíciu oprávneného zákazníka so zníženou sadzbou? Ako by mal vyzerať taký oznam?

Uvedené zákon o DPH nerieši, je to na dobrovoľnosti daňového subjektu.

Podľa §27 Zákona o dani z pridanej hodnoty sa znížená sadzba dane 10% zo základu dane uplatňuje na tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky RSP dodáva oprávnenému zákazníkovi, pričom oprávneným zákazníkom je osoba iná ako zdaniteľná osoba, ak je fyzickou osobou, subjektom sociálnej ekonomiky alebo subjektom verejnej správy. Môže registrovaný sociálny podnik teda fakturovať 10% DPH občianskym združeniam, politickým stranám, nadáciám, neinvestičným fondom, neziskovým organizáciám, ktorí sú zamestnávateľmi a ktoré vykonávajú nehospodársku činnosť?

Aby sa uplatnila znížená sadzba dane 10% pri dodaní tovarov a služieb spadajúcich
do § 27 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, musí byť okrem iného splnená podmienka dodania tovarov a služieb oprávnenému zákazníkovi. Za oprávneného zákazníka sa považuje osoba iná ako zdaniteľná, ak je fyzickou osobou, subjektom sociálnej ekonomiky alebo subjektom verejnej správy (t.j. nie politická strana) . Pri pojme „subjekt sociálnej ekonomiky“ je odvolávka na §4 zákona o SE a SP, v ktorom je zadefinovaný subjekt, ktorý sa považuje za subjekt sociálnej ekonomiky pre predmetný zákon ale aj pre ustanovenie §27 ods. 2 písm. b) zákona o DPH.

Z uvedeného dôvodu, je podstatné, aby, ak je oprávneným zákazníkom v danom prípade subjekt sociálnej ekonomiky, spĺňal kritériá  §4 zákona o SE a SP a za splnenia ostatných podmienok §27 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, sa uplatní znížená sadzba dane 10%. Ako sme už vyššie uviedli, ak by sa jednalo o RSP, ktorý prevádzkuje kaviareň, potom by mal tento sociálny podnik uplatniť základnú sadzbu dane z dôvodu narušovania hospodárskej súťaže ako aj z dôvodu, že postavenie zákazníka by musel skúmať pri každom jednom zákazníkovi samostatne.

Úľavu na dani z príjmov si registrovaný sociálny podnik môže uplatniť len na príjmy za tovar a služby, ktorými prispieva k vytváraniu pozitívneho sociálneho vplyvu alebo na všetky príjmy zo všetkých činností (napr. sa venuje verejnoprospešnej činnosti prevádzkovaniu štadiónu, vydávanieu obecného časopisu, prevádzkovaniu školského autobusu a popritom komerčnej činnosti stavebné práce)? Rozlišuje sa v integračnom SP sa pri úľave na dani z príjmu príjem dosiahnutý zamestnávanými znevýhodnenými, alebo zraniteľnými osobami od príjmu, ktorý dosiahol ISP bez týchto osôb?

Uvedené vyplýva z §30d ods.1 zákona o dani z príjmov. Príjemcom je ten, kto vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na právnu formu a spôsob financovania a v koho prospech bol vykonaný právny úkon, ktorý ho oprávňuje na získanie pomoci. Na účely tohto zákona sa hospodárskou činnosťou rozumie každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru, alebo služieb alebo v ponuke tovaru a služieb na trhu“.

Ak si napr. uplatňuje úľavu na dani občianske združenie, tak príjmy vyplývajúce zo základného poslania, na ktoré bolo občianske združenie zriadené, sú oslobodené od dane podľa §13 ods.1 písm. a) zákona o dani z príjmov a teda na príjmy oslobodené od dane si logicky nemôže občianske združenie uplatniť úľavu na dani podľa §30d ZDP. Obdobne to platí aj pri iných oslobodených príjmoch (napr. príjmy z reklamy do sumy 20 000 EUR), alebo príjmoch, ktoré nie sú predmetom dane podľa §12 ods.7 ZDP (prijaté dary, príjmy z dedičstva, prijatý podiel zaplatenej dane, prijatý podiel na zisku a pod.) .

K ustanoveniu §30d zákona o dani z príjmov a k účtovaniu  je zverejnená na stránke FR SR Informácia o novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
 a o legislatívnej úprave v oblasti vedenia účtovníctva registrovaného sociálneho podniku
(zákon
č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov):

https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Novinky_leg/Priame_dane_uct/2018/2018.06.05_PFS.pdf


Ide o novú, v praxi ešte málo aplikovanú problematiku, prepojenú s osobitnými predpismi, ktorými sú napríklad Zákon o sociálnej ekonomike, alebo zákon o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci, ktoré Finančná správa nemá oprávnenie vykladať, v súčasnej dobe nie je ani dostatok skúseností z praxe, ktoré by mohli byť predmetom prednášky z pohľadu daní. V prípade vašich ďalších otázok k tejto problematike vo väzbe na §30d zákona o dani z príjmov a príslušné ustanovenia DPH, môžete zaslať súbor vašich otázok na Finančnú správu prostredníctvom tejto aplikácie Live agent.

Nezisková organizácia organizuje akciu a chce objednať rúška z logom pre organizátorov, dobrovoľníkov v registrovanom sociálnom podniku. Môže im RSP účtovať so zníženou 10% DPH?

Registrovaný sociálny podnik môže podľa  §27 zákona o DPH č. 222/2004 uplatniť zníženú sadzbu dani z pridanej hodnoty vo výške 10% iba za určitých podmienok: 

  • registrovaný sociálny podnik musí 100% svojho zisku socializovať, t.j. musí 100% svojho zisku po zdanení použiť na dosiahnutie svojho hlavného cieľa a zároveň
  • zníženú sadzbu uplatňuje iba na tovary alebo služby,  ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky RSP dodáva oprávnenému zákazníkovi – t.j. oprávnený zákazník je osoba iná ako zdaniteľná osoba
  • definícia zdaniteľnej osoby je v   §3 zákona o DPH č. 222/2004 
  • nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s vnútorným trhom

V prípade integračného podniku, ktorý sleduje svoj cieľ v oblasti zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb môže uplatniť zníženú sadzbu DPH na akékoľvek tovary a služby, ktoré poskytuje svojim zákazníkom.

Takže podľa nášho názoru – v uvedenej otázke sú splnené podmienky pre poskytnutie zníženej sadzby DPH.

Čo presne znamená podľa §14 – Účtovníctvo odsek 2? Registrovaný sociálny podnik je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva podľa osobitného predpisu. Účtovným obdobím registrovaného sociálneho podniku je kalendárny rok.

  1. Registrovaný sociálny podnik je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva podľa osobitného predpisu – v tomto prípade osobitný predpis je Zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z.z., kde je podrobne pomenované, čo znamená analytická evidencia.
  2. Registrovaný sociálny podnik je povinný vo svojom účtovníctve osobitne sledovať činnosť vykonávanú ako RSP, a to prostredníctvom tvorby analytických účtov – v hlavnej knihe (komplexný obraz o účtovníctve podniku), v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky a v ktorej sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období formou syntetických účtov, ktoré sú podrobne rozvádzané na analytických účtoch. Analytické účty sú potrebné na zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov účtovného obdobia a špecifikáciu a oddelenie rôznych aktivít podniku.  Analytické účty sú súčasťou analytickej evidencie, ktorá sa vedie v peňažných jednotkách. Analytické účty sa vytvárajú v súlade s §4 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov. Všetky aktivity sociálneho podniku sú vedené na príslušných analytických účtoch teda: peňažné sumy, analytická evidencia pohľadávok a knihy analytickej evidencie záväzkov a analytická evidencia majetku.

Povedané laicky: každá účtovná jednotka vedie účtovníctvo, v ktorom každý pohyb je znázornený účtom. Tieto účty sa dajú rozložiť na menšie podúčty – analytické , ktoré následne ukazujú obraz o určitej jednej aktivite účtovnej jednotky.