Najčastejšie otázky

LegislatívaSociálna ekonomikaVerejné obstarávanie
Bude postačovať ak bude k Žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku priložený ako doklad o zriadení sídla spoločnosti “ Súhlas vlastníka“ nehnuteľnosti?

Uvedenú skutočnosť  je možné vydokladovať buď listinou, ktorou sa preukazuje vlastnícke právo alebo užívacie právo k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla nevylučuje, alebo aj listinou – súhlasom vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zriadením sídla a príp. aj so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla do obchodného registra.

V prípade už existujúcej s. r. o., ktorá funguje na trhu 1 rok a ktorá má záujem prejsť na ISP – ráta sa existencia spoločnosti od jej vzniku alebo od prechodu 100% práv na nového majiteľa?

V tomto prípade platí pravidlo, že existenciou spoločnosti sa rozumie moment jej vzniku, resp. založenia – registrácia v Obchodnom registri SR. Na existenciu, resp. na dĺžku nemá vplyv personálna zmena v osobe spoločníka alebo štatutárneho orgánu v spoločnosti.

Bude sa považovať za dôveryhodný subjekt ktorý sa chce transformovať na Integračný podnik, ak má schválený splátkový kalendár od sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne?

V zmysle §6 ods.1 písm. i) zákona č. 112/2018 Z. z. MPSVR SR overuje, či žiadateľ nemá nedoplatky poistného na verejnom zdravotnom poistení a sociálnom poistení. Ak má schválený splátkový kalendár, je vedený ako subjekt, ktorý má nedoplatky a teda štatút RSP nemôže získať.

V danom prípade bude v uvedených inštitúciách tento subjekt vedený ako subjekt s existujúcim dlhom, ktorý by mal byť vymazaný až po jeho úplnom uhradení. Dovtedy by v prípade podania žiadosti, resp. dopyte uvedených inštitúcii bolo ich stanovisko zamietavé, resp. podmienka stanovená v §6ods.1 písm. i) zákon č. 112/2018 Z. z. o SE/SP by nebola naplnená.

Môže sa registrovaný sociálny podnik uchádzať o 2% daní? Môže registrovaný sociálny podnik prijímať dary?

Odpoveď:  Pre registrovaný sociálny podnik, vzhľadom na to, že nemení svoju právnu formu, platia všetky možnosti získania prostriedkov v zmysle platných predpisov.

Akým spôsobom má byť stanovený a následne meraný pozitívny sociálny vplyv sociálneho podniku?

Pri Integračnom sociálnom podniku (ISP) je pozitívny sociálny vplyv (PSV) meraný percentom zamestnaných znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb v SP, pričom PSV sa považuje dosiahnutý, ak ISP zamestnáva z celkového počtu zamestnancov najmenej 30 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Ak sa jedná o znevýhodnené osoby podľa §2 ods. 5 písm. b (osoba so zdravotným postihnutím) najmenej štvrtiny ustanoveného týždenného pracovného času.

Pri sociálnom podniku bývania sa PSV meria počtom rozostavaných bytov, resp. pri prenajímaní bytov je PSV dosiahnutý ak sociálny podnik bývania prenajíma najmenej 70% bytov, ktoré vlastní.

Pri všeobecnom registrovanom sociálnom podniku je PSV odvodený od predmetu činnosti sociálneho podniku, resp. predmetu hospodárnej činnosti SP.

Spôsob merania PSV je obligatórnou náležitosťou základného dokumentu sociálneho podniku a kritéria na jeho dosiahnutie musia byť špecifikované v znení základného dokumentu.

Je možná kombinácia druhov sociálnych podnikov (SP) – iný a zároveň integračný, iný a zároveň podnik bývania, integračný a zároveň podnik bývania? Ak áno: Keď sa chce podnik registrovať ako kombinovaný SP podáva dve žiadosti (napr. jedna na iný a druhá na integračný) alebo len jednu žiadosť pre oba druhy SP? Ak dve žiadosti tak aj prílohy 2x?

V zmysle čl. 2 ústavy SR a v zmysle podmienok priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku § 6 ods (1) písm. a) zákona 112/2018 Z.z. je možná kombinácia sociálnych podnikov z hľadiska zamerania činnosti jedného subjektu. Žiadosť o priznanie štatútu RSP pri vypĺňaní časti A. Základné údaje, Názov činnosti… neobmedzuje kombinácie SP, preto je možné označiť viac ako jednu možnosť a teda pri kombinovanom SP stačí podať jednu žiadosť s prílohami, pričom v základnom dokumente je potrebné popísať spôsob splnenia podmienok pre obidva alebo dokonca všetky tri druhy činností sociálneho podniku s ich pozitívnymi sociálnymi vplyvmi, ako aj spôsobmi merania týchto vplyvov.

Môže sa subjekt s IČO – napr. urbariát, pretransformovať na RSP, keďže v zmysle zákona nie je špecifikovaný ako jeden z možných typov subjektov?

Zákon 112/2018 Z. z. jasne definuje, ktoré zo subjektov môžu získať štatút RSP – občianske združenie, účelové zariadenie cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, nezisková organizácia, nadácia, družstvo, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, fyzická osoba – podnikateľ, ktorí vykonávajú sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť a ich hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.

Je možný súbeh funkcii štatutár/ka obce a konateľ/ka obchodnej spoločnosti s.r.o. (Registrovaný sociálny podnik)?

Odpoveď: Výkon funkcie štatutárneho orgánu môže starosta obce uskutočňovať na podklade zmluvy o výkone funkcie, avšak bez nároku na odplatu za jej výkon.

Obec (má zriadený RSP ) zadá priamym zadaním zákazku na stavbu bytových jednotiek, ale RSP nedokáže zabezpečiť všetky stavebné práce (strecha). Môže RSP na tieto činnosti osloviť subdodávateľsky inú firmu nie RSP? Alebo má starosta rozdeliť zákazku a časť zadať priamym zadaním a časť ísť cez VO?

Odpoveď: rozdelenie zákazky, rozdelenie zákazky na samostatné časti, vnútorné obstarávanie:

  1. ak predmet zákazky z vecného, časového a miestneho hľadiska spolu súvisí a uvažovaná stavba a jej jednotlivé stavebné objekty spĺňajú ekonomickú alebo technickú funkciu, tak sa zákazka zadáva ako celok jedným verejným obstarávaním, čo nevylučuje zákonom povolené rozdelenie zákazky na samostatné časti podľa § 28 zákona o VO[1]. V prípravnej fáze verejného obstarávania je potrebné plánovať zadávanie zákazky tak, aby pri vyhlásení verejného obstarávania nedošlo k nepovolenému rozdeleniu zákazky. Podľa § 6 ods. 16 zákona o VO  zákazku nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa zákona o VO a tým sa vyhnúť vyššiemu postupu verejného obstarávania.
  2. v uvedenej modelovej situácii nie je možné rozdeliť zákazku ani na samostatné časti podľa § 28 zákona o VO, lebo by vznikli nesúrodé časti. Jedna časť zákazky zadávaná v rámci výnimky
    zo zákona o VO, ktorej dodávateľom by bol konkrétny registrovaný sociálny integračný podnik a jedna časť zákazky (strecha) by nespadala do zákazky zadávanej v rámci výnimky, lebo registrovaný sociálny integračný podnik ju nedokáže zabezpečiť. V prípade, ak registrovaný sociálny integračný podnik nie je oprávnený poskytnúť predmet plnenia, nie je možné mu zadať zákazku. Pri vnútornom obstarávaní registrovaný sociálny integračný podnik musí poskytnúť predmet plnenia vlastnými kapacitami, nie prostredníctvom tretej osoby (tretia osoba by sa dostala do výhodnejšieho postavenia ako jeho konkurenti, tretia osoba je prípustná v postavení subdodávateľa, ak sa pri zákazke aplikoval zákon o VO).
  3. ak registrovaný sociálny podnik je integračným podnikom založeným verejným obstarávateľom a sú splnené podmienky uvedené v § 1 ods. 4 zákona o VO, ide o tzv. vnútorné obstarávanie, pri ktorom sa neaplikuje zákon o VO. Obec ako verejný obstarávateľ (kontrolujúci verejný obstarávateľ), môže zadať zákazku svojmu registrovanému sociálnemu integračnému podniku (kontrolovanej právnickej osobe) na predmet, ktorý je kontrolovaná právnická osoba oprávnená vykonávať (napr. v rámci zriaďovacej listiny, v rámci výpisu činností uvedených v obchodnom registri a pod.).

Odôvodnenie: Skutočnosť, že zákazka je zadávaná medzi dvoma verejnými obstarávateľmi, nezakladá automaticky nárok na výnimku z aplikácie zákona o VO. Túto výnimku je možné aplikovať až po kumulatívnom splnení nasledovných podmienok:

  • právnická osoba, ktorej je zadaná zákazka (ďalej len „subjekt“) je v 100% vlastníctve verejného obstarávateľa zadávajúceho zákazku (t .j. je vylúčený súkromný kapitál tretej strany),
  • verejný obstarávateľ vykonáva nad subjektom kontrolu podobnú kontrole, ktorú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami,
  • tento subjekt súčasne vykonáva základnú časť (viac ako 80 %) svojich činností pre kontrolujúceho verejného obstarávateľa alebo obstarávateľov a
  • subjekt je povinný postupovať podľa zákona o VO, pokiaľ ide o jeho vlastné obstarávanie,
  • subjekt je oprávnený dodať tovar, poskytnúť službu alebo uskutočniť stavebné práce, ktoré sú predmetom zákazky.

[1] Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

Je potrebný prieskum trhu v rámci verejného obstarania? Ak áno, aké budú podmienky v rámci vyhradenia zákazky mimo verejného obstarávania pre sociálny podnik? Môže dôjsť aj k tomu, že sociálny podnik nebude najlacnejšou formou? Ak bude chcieť obecný sociálny podnik využiť sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní môže dostať zákazku od susednej obci aj priamym zadaním?

Odpoveď: Verejný obstarávateľ je povinný zrealizovať prieskum trhu za účelom preukázania hospodárnosti vynaložených finančných prostriedkov na predmet zákazky. Ak sa prieskumom trhu preukáže, že ponuka sociálneho podniku je najnižšia, tak sa zákazka môže zadať sociálnemu podniku. Obecný sociálny podnik môže získať zákazku od susednej obce po zrealizovanom prieskume trhu, nie priamym zadaním.

Kedy prijímatelia služby nemusia uskutočniť proces VO? Podotázka: Aké sú výhody v VO pri stavebných prácach do 180 tis.€ a pri tovaroch a službách do 150 tis.€ s nízkou hodnotou a podlimitmi?

Odpoveď: Pokiaľ sa jedná o podlimitnú zákazku, máme výnimku – t.z. nevzťahuje sa Zák. 343/2015 Zb. – Zákon o verejnom obstarávaní.