Sociálna ekonomika na Slovensku – súčasnosť a budúcnosť

Pod týmto názvom sa v dňoch 7. a 8. októbra 2021 konala celoslovenská odborná konferencia, ktorú prostredníctvom národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky zorganizovala Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Záštitu nad podujatím prevzal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak a predsedníčka  Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.

Fotografia z konferencie NP ISE

Cieľom konferencie bolo zhodnotiť aktuálny stav implementácie Zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a zamyslieť sa nad možnosťami ďalšieho rozvoja sociálneho podnikania na Slovensku.

„Sociálnu ekonomiku možno považovať za súčasť slovenskej ekonomiky, ktorá je spájaná s tromi základnými cieľmi: s podporou zvyšovania zamestnanosti,  s podporou zvyšovania sociálnej súdržnosti spoločnosti a s podporou rozvoja sociálnych služieb,“ prihovoril sa prostredníctvom videopozdravu účastníkom konferencie v úvode minister Milan Krajniak. „Dnes na Slovensku fungujú stovky sociálnych podnikov. Máme základnú skúsenosť s ich fungovaním,  poznáme aj problémy, ktoré sú s rozvojom sociálneho podnikania na Slovensku prirodzene spojené,“ dodal.

Minister Milan Krajniak
Milan Krajniak, minister práce sociálnych vecí a rodiny

Vo svojom príhovore ponúkol dlhodobú a stabilnú podporu zo strany štátu i zo zdrojov Európskej únie, účastníkom konferencie vyjadril svoju profesionálnu i ľudskú podporu.

Žilinský samosprávny kraj zriadil svoj sociálny podnik

Predsedníčka Žilinskej župy Erika Jurinová upriamila pozornosť účastníkov na význam sociálnej ekonomiky pri zamestnávaní sociálne a zdravotne znevýhodnených osôb, ktoré potrebujú pomoc: „Veď sila ľudskosti spočíva vo vzájomnej pomoci nielen poskytnutím daru alebo finančného príspevku, ale trvalou formou – poskytnutím práce, ktorá slúži na trvalé zabezpečenie príjmu. “V Žilinskom samosprávnom kraji je k dnešnému dňu registrovaných 75 sociálnych podnikov, ktorých manažment podriaďuje všetko svoje dlhodobé úsilie sociálnemu poslaniu. Jeden z nich prevádzkuje aj samotný kraj s cieľom podpory zamestnávania dlhodobo nezamestnaných, či nezamestnateľných osôb, vylúčených komunít, s cieľom posilniť ich pracovné zručnosti, návyky, začleňovanie sa do spoločnosti a bežnej populácie,“ priblížila  podporu sociálneho podnikania v Žilinskom samosprávnom kraji jeho predsedníčka.

Ako sa darí novému zákonu o sociálnej ekonomike

Prvý deň konferencie sa niesol v znamení aktuálneho stavu sociálnej ekonomiky na Slovensku. Riaditeľka Odboru sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Ingrid Ujváriová zhodnotila veľmi podrobne výsledky implementácie zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch – čo sa podarilo za tých bezmála 3,5 roka od mája 2018, kedy zákon vstúpil do platnosti, aká je aktuálna situácia v súvislosti s registráciou sociálnych podnikov. Veľmi výrečné sú čísla, ktoré uviedla: ministerstvo práce priznalo štatút registrovaného sociálneho podniku 434 žiadateľom; z nich 13 svoj štatút z rôznych dôvodov vrátilo. Celkovo zamestnávajú registrované sociálne podniky 3 943 zamestnancov, z toho 2 670 znevýhodnených a 39 osôb zraniteľných v zmysle zákona o sociálnej ekonomike. Absolútnu väčšinu medzi týmito osobami majú zdravotne znevýhodnení, tých je 2 260.

„Vždy je čo vylepšovať, vždy je čo riešiť,“ uviedla v závere svojho príspevku Ingrid Ujváriová a  premostila tak k téme novely zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Medzi očakávanými zmenami, ktoré prinesie do praxe, uviedol Peter Mészáros, spolutvorca zákona i jeho novely, napríklad zaradenie rodinných podnikov medzi subjekty sociálnej ekonomiky, aktualizovanú definíciu nového podniku, podmienky socializácie zisku i minimálny počet znevýhodnených zamestnancov integračného podniku.

Obrázok záznamu z debaty účastníkov
Ingrid Ujváriová, Ľubica Lövingerová, Milan Vaňo, Vladimír Ledecký
Budúcnosť sociálnej ekonomiky na Slovensku

Dôležitou súčasťou programu konferencie boli ukážky dobrej praxe; či už prostredníctvom videa alebo živými vstupmi štatutárnych zástupcov z ôsmich úspešne rozbehnutých sociálnych podnikov z celého Slovenska. Určite by bolo k dispozícii oveľa viac inšpiratívnych príkladov priamo z praxe, v programe však boli ďalšie témy: vyšší územný celok ako kľúčový aktér podpory a rozvoja sociálnej ekonomiky pre efektívny rozvoj regiónu, možnosti integrácie sociálnych hľadísk do verejných obstarávaní a panelová diskusia odborníkov k možnostiam ďalšieho smerovania sociálnej ekonomiky na Slovensku.

Medzi účastníkmi zarezonoval príspevok zástupcov Úradu pre verejné obstarávanie Jaroslava Lexu a Martina Jakubeka s praktickými odporúčaniami pre verejných obstarávateľov k využívaniu legislatívnych možností pri zadávaní zákaziek registrovaným podnikom i bohaté skúsenosti z podpory rozvoja registrovaných sociálnych podnikov v Banskobystrickom a Žilinskom kraji.

Akú má teda sociálna ekonomika na Slovensku budúcnosť? Podľa počtu a záujmu účastníkov konferencie z radov odbornej verejnosti, samospráv a inštitúcií, ktoré môžu prispieť k rozvoju sociálneho podnikania, ale i zástupcov registrovaných sociálnych podnikov, sa nemusíme obávať. Sociálne podnikanie na Slovensku sa podarilo naštartovať a rozbehnúť dobrým smerom. Množstvo ľudí nadšených pre túto tému, ktorí sa konferencie zúčastnili,  je zárukou,  že rozvoj sociálnej ekonomiky bude napredovať a že je značný záujem túto formu ekonomiky ďalej rozvíjať.

A pre istotu – ak by nový záujemca o sociálne podnikanie potreboval pomocnú ruku, nájde ju v Regionálnom centre sociálnej ekonomiky vo svojom krajskom meste.  

K podujatia je k dispozícii záznam.