Sociálnym podnikom je subjekt sociálnej ekonomiky

  • ktorý vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť
  • ktorého hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu
  • u ktorého k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo poskytovania
  • ktorý po zdanení použije viac ako 50 % zo zisku na rozvoj svojho podniku a dosahovanie hlavného cieľa, e) ktorý do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby.

(Zákon 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch) 

Sociálny podnik sa nachádza v konkrétnej komunite, identifikuje jej problémy a na tie reaguje budúci sociálny podnikateľ. Ten v prvom rade rieši zamestnanosť miestnej komunity a nesnaží sa o maximalizáciu zisku na úkor zamestnanca. Prvoradým cieľom je pracovná integrácia a až druhoradým je zisk. Zisk však musí zabezpečiť udržateľnosť sociálneho podniku, teda jeho prežitie.

Podnikanie verzus sociálne podnikanie

Podnikanie je činnosť, ktorá sa všeobecne orientuje na vytváranie hodnoty, ktorá nielen reprodukuje investované vklady, ale prináša aj zisk. Pridaná hodnota je kľúčovou motiváciou pre podnikateľské subjekty. V komerčnej sfére sa pridaná hodnota orientuje na finančný zisk, ktorý je tradičným a rozhodujúcim ukazovateľom prínosu pre podnikateľa. Sociálne podnikanie sa orientuje na iný rozmer pridanej hodnoty podnikania, a tou je sociálna hodnota. Jej špecifikácia však nie je jednoduchá a jednoznačná. Rozvíjajú sa nové prístupy k identifikácii sociálnej pridanej hodnoty a sociálnej návratnosti investícií, ktoré využívajú vyhodnocovacie prístupy, využívajúce nové metodologické prístupy (vyvážené vyhodnocovacie karty, sociálne audity, benchmarking, nákladovo-výnosovú analýzu, zákaznícky a na klienta orientovaného analýzy verejného sektora, apod.), ako aj metodológie zahŕňajúce širšiu škálu ukazovateľov, dotýkajúcich sa kvality života, ľudského rozvoja a ekologických súvislostí podnikania.

Definícia sociálneho podniku je inšpirovaná nariadením (EÚ) č. 1296/2013, konkrétne článkom 2. Toto nariadenie si osvojilo rovnaký prístup, ako väčšina existujúcich zákonov v EÚ o sociálnej ekonomike alebo sociálnych podnikoch. Týmto prístupom je, že sa pre sociálne podnikanie nevytvára nová samostatná právna forma, ale že vzniká ustálený pojem pre subjekty akejkoľvek právnej formy, ktoré sa zaväzujú napĺňať podmienky sociálneho podnikania.

Na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu sa požaduje, aby integračný podnik zamestnával najmenej:

  • 30 % znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov 
  • 30 % zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov alebo
  • 40 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov.

Z hľadiska zamerania činnosti môže byť registrovaný sociálny podnik:

  • integračným podnikom
  • sociálnym podnikom bývania
  • iným / nepomenovaným registrovaným sociálnym podnikom